Trojica básní Môj dom s balónmi

môj dom s balónmi

lietam vo svojich predstavách
balóny skáču po oblakoch
spájam sa telepaticky s nebom
s Tebou

na obed si dávam dúhu
kúpem sa v slnku

verím že Ťa zajtra stretnem
na našej ulici

*

navlieka mi koráliky
šaty z peny
prísľub oddanosti
moru
píšem do piesku
chodením naboso
skladám pieseň

budem ju navždy počuť
v zakázanej mušli

*

čokoláda
chutí ako môj deň
je celkom sladký
lámem ho na kúsky
plávam v ňom
jemne sa mi kĺže po jazyku
ako po šmykľavke
ponorená sa v ňom strácam
nechám ho okolo seba prúdiť

kým ma nezačnú bolieť zuby

DECEMBER

tma
zjemnená bielou
pokrývkou
trblietanie
miliónov drobných
hviezd
nádhera
nočnej reality
ilúzia
šťastia a večnosti

kocúrie stopy v snehu
tiež sa raz rozplynú
ale nie dnes
dnes otváram okno
a nechávam ho vojsť dnu
nech prespí na mojich papučiach
agent bez minulosti
bez rodiny
člen rodiny
už

náhodný výber inštinkt prežitia
pudy ktoré vedia
že samota desí
pohladím klbko na papučiach
odžmurkám hviezdam a kométam
zamotám sa spokojne do paplóna

nechávam sa opäť ukolísať tlmenou uspávankou
zvukov telky s vokálmi rodičov
od leta je nás o jedného viac
vraj láska sa násobí
už to viem
dávaním získaš

mamin smiech
kocúr zazíva
obaja budeme spokojne snívať

sme doma
sme rodina
sme

Prvá

Táto melódia mi

maže med okolo uší

nedočkavým sláčikom.

Vedieš ho s istotou,

ani jeden tón nezablúdi.

Každý sa ma dotkne

ohlušujúco

a ticho zároveň.

Nechám sa unášať

etudou

zloženou iba pre mňa.