Mesto pod morom

Mesto pod morom

1. kapitola
Donny

Pri mori stál veľký, ale chudobný dom. Žili v ňom Sára, Donny a ich otec. Donny chodil do školy a mal 12 rokov, čo znamená, že mu začínala puberta. Bol to nešťastný chlapec. V škole ho považovali za hlúpeho, šikanovali ho a doberali si ho, ale jeho otec a sestra Sára boli na jeho strane.

Keďže boli chudobní, aby pomohol otcovi, Donny zarábal ako opravár. Vedel vyriešiť každý problém s potrubím, kanálom, umývadlom a tiež s toaletou. Pre radosť si zbieral vrchnáky od pív a od iných sklenených fliaš. Mal už celkom peknú zbierku, v ktorej ich bolo okolo 642, čo bolo veľmi veľa.

Donny nemal mamu. Nahrádzala mu ju ale jedna stará palma. Kedysi s mamou sedávali pod jej tieňom. Na jej korune mal postavené sídlo, odkiaľ chodievali pozorovať západ slnka. Ale mal doma ešte niečo. Na velikánskom strome, ktorý rástol ponad ich dom, mal super domček. Nikto o ňom nevedel. Dokonca ani oco. Mal tam „plyšáka“ v tvare ryby, posteľ, stôl a počítač. A práve v tomto domčeku ukrýval veľkú krabicu s vrchnákmi.

2. kapitola
Krištáľ

Ráno v domčeku na strome sa Donny zobudil na zvonenie budíka: „crrrn-crrr – buďticho!“ povedal mrzuto Donny. Zliezol po konároch a vošiel do domu, z ktorého sa šírila vôňa párkov. „Dobré ráno,“ pozdravil. „Takže ty si spávaš v nejakom bunkri na dube?!“ podozrivo sa spýtal oco a popri tom vylial čaj vedľa šálky. „Sára!“ zavrčal Donny na mladšiu sestru. „Kiš-kiš,“ posmievala sa mu Sára. „Donny, prečo si mi to nepovedal? “ spýtal sa prekvapene oco. „Neviem,“ odpovedal Donny rozpačito, „ale udržíš tajomstvo?“ „Jasné!“ zasmial sa oco „a mimochodom, máš prácu!“
„Čo?!?“ nechápal Donny. „Peťov oco chce opraviť kanál“ doplnil otec. „Peťo?!? Fakt? No super!“ nadšene zareval Donny, pretože Peter bol naj kamoš a býval ďaleko, preto tam nemohol chodiť tak často a naviac mal aj lego, ktoré Donny nemal.
„Hneď ako doješ, pôjdeme tam a Ty, Sárka, zatiaľ pôjdeš k babke.“
Sárka šťastne odpovedala „áno oci“.
Otec ešte dodal „Donny, ale nezabudni, že tam ideme na opravu a nie na hranie.“
„Samozrejme oci, ale keď dokončím prácu?“ spýtal sa Donny.
„Dobre, ale teraz šup pre náradie“ rozkázal otec.

Keď prišli k Peťovi, zvítali sa a Donny sa hneď pustil do opravy. „Uf,“ vzdychol si Donny, keď zišiel do podzemia a uvidel potrubie. „Majú to poriadne upchaté. Tak sa na to pozrieme.“ Popukal si kosti v prstoch – ako vo filme – a hneď, ako urobil prvý krok: „Bác!“ Podlaha pod ním sa prepadla! Padal a padal a … dopadol.

3. kapitola
Hovoriaca ryba

Keď sa Donny prebudil, bol úplne pod – pod – pod potrubím, teda pod kanálom. Niečo sa v tej tme zaskvelo. „Čo je toto?“ chytil do ruky červený krištáľ a v tom sa mu všetko navôkol začalo rozmazávať pred očami, akoby sa svet okolo neho hýbal. Na chvíľu zatvoril oči a keď ich znovu otvoril, zízala na neho ryba. Zistil, že dopadol do mora!

„Ááá-blu-blu,“ chcel niečo povedať, ale zakryl si ústa, lebo by sa zadusil. „Daj si preč tie ruky z úst. Máš predsa DIGOR. Vieš dýchať pod vodou,“ povedala otrávene ryba. Donny ju poslúchol a opatrne si odkryl ústa. „Ja viem dýchať pod vodou? Super!“ „Máš vrchnáky?“ spýtala sa ryba. „Tie od pív a iných sklenených fliaš.“ „Áno! Ale nie tu…“ vzdychol si Donny. „Povedz: NOGGY FIOODO,“ povedala ryba. Donny vystrúhal udivenú grimasu a zakoktal: „N-NOGGY F-
FIOODO ?“ V rukách sa mu zjavili jeho vrchnáky v krabici. „Koľko ich máš?“ spýtala sa ryba a nadvihla obočie. Donny neveriacky pozeral na krabicu plnú vrchnákov a zamyslene odpovedal:„642,“ . „No, super,“ nadvihla ryba obočie ešte vyššie. „Si boháč.“ „Bohatý?“ „Áno.“ „Čo? Ja a bo… – ale ako sa vlastne voláš?“ Donny precitol. „Poď za mnou,“ zavelila ryba a dodala: „Nama. Ale vo vašom jazyku Znamu.“ Hneď, ako to dopovedala, potiahla riasu, ktorá rástla na mieste, kde zastali a zo zeme sa začala vynárať obrovská brána.

4. kapitola
Pán Znamu-a

„Čo sú to za čarbanice?“ spýtal sa Donny. „Je to nápis: VITAJTE V ACHOVSKU, ale v našom jazyku: VATAJTA V ACHAVSKA,“ vysvetľoval Znamu. „Ak chceš, kúpim Ti abecedu.“ „Uhm,“ súhlasil Donny. „Ahaj Nama!“ pozdravila Znamu-a nejaká žena. „Ahaj Nafarra!“ odzdravil Znamu.

Prišli k stánku s nápisom. „Čo tam je napísané?“ opäť sa zvedavo pýtal Donny. „Je tam napísané: ABECEDY. Máš jacku?“ spýtal sa Znamu a oprel sa o stánok. „Myslíš tento?“ Donny podal Znamu-ovi vrchnák s nápisom JACK. „Jadna, prasám,“ povedal Znamu starcovi v stánku a hodil mu vrchnák. „Jasná vac, Nama!“ povedal starec a podal Namu-ovi list zo stromu, kde bolo niečo načarbané. „Takže: toto je Á.“ Donny si so záujmom prezeral list a učil sa novú abecedu,
kráčajúc so Znamu-om do neznáma.

„Už sme tu!“ zvolal Znamu a skočil do – do – do Mariánskej priekopy! Donny najprv veľmi váhal, či má skočiť za ním, ale prekonal sa a skočil.

5. kapitola
Veľký, ale malý

Padal, padal, padal a potom začal spomaľovať. Dopadol a pred sebou uvidel Znamu-a. „Pozri,“ povedal Znamu. „No? ČO?“ nechápavo sa pýtal Donny. „Nie tam, ale tam,“ ukázal Znamu pred seba a tam… tam stál obrovský palác! „Váu!!!“ Zreval Donny. „Tam musí bývať riadne veľký človek. A hlavne bohatý.“ „To sa veľmi mýliš.“ Znamu stlačil páku vedľa neho a zazneli fanfáry. Z vnútra vyliezla „krysa?“ áno, krysa, to som chcel povedať. Tak pokračujme. Krysa išla pomaly a o nejaký ten čas prišla k Znamu-ovi. „Toto je môj pán,“ povedal. „Ta bať člavak?“ prehovorila Krysa. „Ehm, čo to povedal?“ čudoval sa Donny. „Či si človek.“ odpovedal Znamu. „Ána, ja ta člavak, ala ňavia havarať pa achavska“ „Ča? Aha, ehm – ehm. Ja som pán Krysa. Poď, posprevádzam ťa po mojom hraďa. Och, hrade,“ povedal pán Krysa.

Išli po chodbách s výstavami. Bol tam aj znak. „Eh, počkať! Tento znak je aj na našom strome,“ povedal si v duchu Donny. „Tu je pán krýs, môj otec, ktorý umrel na nadúzu… áno, tu je znak našej záchrankyne, Violy.! „Violy?“ „Áno.“ „Viola bola moja mama.“ „Čo?!“

6. kapitola
Začiatok vojny

To nie je dobré, ak ty si jej syn, čo si!“ „Tak čo?“ „Musíme ísť preč!!!“ zvreskol pán Krysa. „Ako dlho si tu?!“ „Asi deväť hodín?“ „Ostáva už len jedna!“ Utekal do čudnej sály. „Donny, musíme ísť preč… Počkať, ty si zobral ten krištáľ? „Áno, tu… je…“ ukázal Donny pánovi Kryse ten kameň. Teda … krištáľ…“Ten kameň vie veľké veci. Povedz: NORAG“ „N … NOR … N – NORAG?“ v tej sekunde sa začal krištáľ zelenieť a svietiť a keď dosvietil … „Áno, si to ty.“ Donny mal na sebe brnenie. Hneď potom sa mu za chrbtom, vlastne na chrbte objavil meč a štít. Zrazu sa začala stena nad nimi búrať. „Už sú tu!!!“ zrevala Krysa. „Stlač znak na brnení, Donny!“ urobil tak a stlačil to tlačítko. V ruke mal meč a štít a sedel … sedel na koni. „To je – “ hneď, ako to povedal, sa všetko začalo točiť … a …

7. kapitola
Vyhraté

Ale potom sa začalo všetko krútiť . A o chvíľu stál pred radom obrovských šeliem. Boli to kríženci z časti býka, z časti tigra, z ďalšej časti drak a z inej piraňa. Revalo to hrozne, až Donnymu skoro vybuchli uši. Len čo sa rozbehli za ním, „ááá!!!!!!“ Áno, toto sa stalo a uháňal, keď tu zrazu si uvedomil, že má koňa. „Veď ja mám koňa!“ Prečo mi furt skáče do reči ?? Uháňal na koni čoraz ďalej, ale kôň sa potkol a on z neho spadol. Počas pádu na zem švihol rukou a z nej vyletel oheň „Tak to máme vyhraté!“

O hodinu neskôr…

BUM!!! BAM!!! BÁC!!! To Donny, statočný chalan na koni, ktorý mal iba 12, to znamená – „Na 12 – ročného chlapca, ktorému začína puberta som dobrý!“ Musí mi furt skákať do reči… No… bol fakt statočný. Ale to už viete. No, ale vráťme sa do príbehu.

8. kapitola
KONIEC

Keď tam bol iba posledný, na oblohe sa začali diať čudné veci. Išiel z oblohy anjel. „To už som umrel?“ On mi číta myšlienky. No… ale anjel to nebol. Bola to jeho… „Mami? Ty… ty žiješ?“ „Nie,“ odpovedala, „ja som z neba.“ Keď dopovedala, na oblohe sa začalo oslepujúco silno svietiť a otvorila sa brána. „Keď príde tvoj čas, aj ty tam pôjdeš.“ Odletela do brány a tá sa zavrela.
„Tak to bola fuška“! Povedal si Donny, „tak aspoň šťastný koniec!“