Mikuláš a Jakub
Bol raz chlapec, ktorý sa volal Jakub. Bol chudobný, býval v starom dome bez postele a svojich milovaných rodičov, ktorí mu zomreli na chrípku. Väčšinou jedol rastliny a omrvinky z chleba. Jakub bol veľmi smutný, pretože bol celý čas sám a bez priateľov. V jeden sviatočný večer od Mikuláša dostal list. Na liste bolo napísané: „Milý Jakub, je čas, aby si sa stal Mikulášom, som už starý a nevládzem nosiť darčeky a soby ma už tiež neposlúchajú. Večer po teba prídem a ukážem ti, ako to u nás v Snežnej krajine funguje.“ Jakub sa veľmi tešil a zároveň aj bál. Prišiel večer. Mikuláš prišiel po Jakuba, dal mu soby a darčeky. „Do svitania to musíš stihnúť rozniesť!“ Jakub nemal ani pekné oblečenie, ale vedel pekne šiť. Ušil si červené nohavice, tričko a čiapku, na konci ktorej bol veľký biely brmbolec. Nevedel jazdiť na soboch, ale videl pri stajni pre soby snežný skúter. Nasadol na skúter, zobral darčeky a šiel ich roznášať. Jakub všetko stihol načas a za túto službu ho Mikuláš odmenil sobom, ktorého si Jakub mohol sám vybrať. Jakub si vybral malého, slabohnedého soba s veľkou červenou mašľou a malými parôžkami. Mikuláš ho ešte za odmenu naučil jazdiť na sobovi a odvtedy rozdáva darčeky možno aj dodnes.
