Možno raz
x
papier zavýja od hladu
vychudnuté riadky už nevrhajú ani tieň
skrúcajú sa ako húsenice
ušli do notovej osnovy
možno raz
sa nahý papier oblečie
do novej básne
x
ťažké klávesy
pohlcujú ruky
prsty sa neustále mýlia
zrýchľujú
pletú sa do dlhých vrkočov
splývajú s čiernobielou klasikou
zrazu sa mašle na ich koncoch rozpustia
ruky miznú do farebnejšej súčasnosti
aplauz
x
VANGOGHGOVA
HVIEZDNA NOC
hustejšia než hmla
vlniace sa sny
plávajú pomedzi hviezdy
obrovský strom
zrazu rastie
o čosi rýchlejšie
chce prevýšiť
mesiac
údolie pomaly zmĺkne
tancuje
iba obloha
