Koniec sveta

Koniec sveta

Sám bol Ján na ostrove Patmos,
Zrazu čuje hlas,
neznámy mu jak budúci čas.
Samota a Božie slovo, toď jeho života os.

Odrazu vidí postavu v bielom hábite,
padol na zem vydesený
ležal tam sťa soľný stĺp
verš v Biblii je tak napísaný.

V očiach vidí plameň večný,
meč z úst vyrastá mu dvojsečný,
mosadzi jemnej sú nohy rovné,
Ježiš sa volá, meno má hlavné.

Trón v nebi vidno a toho ktorý sedí tam.
On vyzerajúci jak jaspisový a sardionový kameň.
Dúha oblieta trón na pohľad sťa smaragd nám,
sedem lámp pred trónom vlastní svoj plameň.

Štyri živé bytosti,
plné očí spredu i zozadu a šesť krídel,
podoba jak lev, býk, človek a orol
a bez prestania volať a sláviť ich videl.

Knihu v ruke má na tróne Sediaci.
knihu v ruke má na sedem pečatí zapečatenú.
knihu v ruke má so slovami: Kto je hoden rozlomiť ich?
knihu v ruke má, ktorú len Lev vidí otvorenú.

Uprostred všetkého baránok stojí,
akoby mŕtvy, človek sa bojí.
Sedem očí a sedem rohov,
od úžasu nepohne sa ani nohou.

Je to Kristus, Ježiš,
v inej podobe,
nie v ľudskom chápaní a dobe.
Pri otváraní pečatí cestu mu neskrížiš.

Baránok prvú pečať otvorí,
bytosť na bielom koni na svet sa preborí.
Baránok druhú pečať otvorí,
bytosť na ohnivočervenom koni berie pokoj ako sa na svet preborí.

Baránok tretiu pečať otvorí,
bytosť na čiernom koni na svet sa preborí.
Baránok štvrtú pečať otvorí,
Smrť na plavom koni štvrtinu ľudstva zhubí ako sa na svet preborí.

Baránok piatu pečať otvorí,
každý mučeník sa na svet preborí.
Baránok šiestu pečať otvorí,
zemetrasenie, slnko čierne a mesiac krvorí.

Baránok siedmu pečať otvorí,
ticho pred búrkou nebo pohltí.
Nie na dlho, len tridsať minútových objatí,
kým sedem trubiek ticho v nebi nepokorí.

Prvá trúbka zaznela,
všetka zeleň zatlela.
Druhá trúbka zaznela,
oceán cítil, keď v ňom hora horiaca zmizela.

Tretia so štvrtou trúbkou zazneli,
voda s hviezdami sa na temné zmenili.
Keď anjel na piatu trúbku zahral,
určite vieš že svet prehral.

Počuť piatu trúbku, anjel Pánov z neba spadol,
s kľúčom od diery bezodnej,
tam kde sa démon trestal, keď do nej vpadol.
Vyšli odtiaľ okrídlení démoni, podoby podivnej.

Telo rovné koňovi,
koruna rovná zlatu,
hlava rovná hlave ľudskej,
chvost rovný škorpiónovmu jak utrpel stratu.

Železné, tvrdé brnenie,
ženské vlasy,
veľké krídla, divné hlasy.
Krvilačné až vytekalo z úst  penenie.

Keď šiesta trúbka zaznie,
pokoj v duši doznie.
Muž v obleku spúšť stisne,
tretina ľudstva pod vojnou zmizne.

Ak chcel Ján i naďalej pravdu zvestovať,
musel knižkou svoj žalúdok testovať.
Najprv ústach podobnosť sťa medu sladkosť,
no cítiť v žalúdku bolo už len horkosť.

Potom dvoch pravdu ohlasujúcich svedkov vidí,
satanom boli na tri dni usmrtení.
Celý svet v strachu ich smrť uvidí,
Boh ich však oživí keď videl že všetci sú zarmútení.

Keď anjel na siedmu trúbku zahral zrána,
mohutné zazneli hlasy Božích zázrakov:
Kráľovstvo tohto sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána
a jeho Pomazaného a bude kraľovať na veky vekov.

Čo to tento raz Ján vidí?
Opisuje tajnú podobu,
stojí pred ním žena v snení,
privedená Božou vôľou na scénu.

Deva stojaca na mesiaci,
a odetá v žiariacom slnci,
tehotná je, s korunou na hlave,
a s dvanástimi hviezdami ako na venci.

Blíži sa zázrak, pôrod,
no s ním aj čosi divné iné.
Ohnivý drak, Satanov rod,
nebezpečenstvo nikdy nie je jediné.

Drak má hláv sedem,
na nich korún sedem,
a na hlavách vidno rohov desať,
nemôžeš veru nad víťazstvom plesať.

Narodil sa z matky chlapček,
bol prenesený do neba ešte ako drobček,
drak ho vďaka Bohu zožrať nestihol,
a tak sa chlapček strašnej veci vyhol.

Archanjel Michal draka z neba vyhnal,
drak, Satan, ženu od hnevu na popol chcel spáliť,
no Boh nenechal Satanovi jej ani vlas opáliť.
Po tomto sa drak len za pomstou hnal.

Drak na zem naspäť išiel,
až na piesočnú pláž prišiel.
Tam som videl šelmu z mora vystupovať,
a podivne začala podupovať.

Sedem hláv, desať rohov a na nich korún desať,
jedna z hláv už takmer mŕtva, ale jak ožila,
všetci z falošného boha začali jasať.
Nikto už nevidel, že to Satanová ruka sa na ňu položila.

Je to antikrist.
Oslavovať ho ako boha budú,
a on bude brať ľudstvo od Boha
a Satan povolá do trojice ešte jednu zrudu.

Bude to prorok falošný,
od Božích zďaleka odlišný,
zázraky pekelné bude robiť,
a s nimi bude nasledovníkov Ježiša biť.

Nasledovníci pekelnej trojice, ľahko sa odlíšia,
čelo znak na sebe budú mať.
Keď rozumný ľudia sa priblížia,
číslo šesť, šesť, šesť na čele šelmy uvidia.

Boží anjel však celú zem obletí,
dobré noviny Ježiša ohlási,
aj do tej najtmavšej rokliny k človeku priletí,
nikto si už nepovie – áno asi, nie asi. –

Ďalší anjel dobrú správu ohlasuje,
impérium antikrista bude zničené.
A tretí anjel dobrú správu ohlasuje,
nasledovníci a spoločnosti antikrista budú zničené.

Posledný súd čaká zem,
a nádherné to nebude,
sedem čaší dané anjelom to bude,
stane sa to ako najhorší sen.

Prvá čaša na zem sa vyliala,
všetky trápenia a bolesť na ľudstvo zliala.
Keď druhá čaša sa vyliala na zem,
Všetky oceány na krv sa obrátia sem.

Za ňou hneď tretia čaša sa leje,
čerstvá voda na krv sa obrátila a nikto sa už nesmeje.
Štvrtá čaša sa na zem liala,
ohňom zo slnka ľudstvo utrápila.

Keď sa piata čaša vyleje,
kráľovstvo antikrista bolesť prepadne.
Potom už len anjel ohňom príde dobiť ich,
tak už kráľovstvo antikrista nadobro padne.

Šiesta čaša, keď sa vyliala,
vysušila rieky a tak chodníky vytvorila.
A keď siedmu čašu anjel vylial,
Boh ohromným zemetrasením zem zalial.

Po tomto sa Ježiš vracia,
na bielom koni a s armádou.
Tvorená je s kresťanov,
aby ukončili vládu Satana.

Satan bol uväznený na tisíc rokov,
do bezodnej diery,
tam kde sa trestajú démoni bez viery,
lebo veriť v Boha veria, ale mu neveria.

Tých tisíc rokov na zemi je Ježiš,
z Jeruzalema celému svetu vládne.
Keď prejde tisíc rokov, Satan zas vyletí,
zostrojí si ďalšiu armádu, lebo už je na dne.

Ježiš však zľutovanie pre Satana nemá,
z neba ho zničí,
on tú silu má.
Ničí ho ohňom, ohnivý drak kričí.

Nastáva definitívny súd.
Každý bol súdený podľa svojich skutkov,
lebo kto nebol nájdený v knihe života, nemal večný život,
ale bol zhodený do ohnivého jazera síry a popola.

Kto však bol v knihe života,
mal večný život.
Už žiadne starosti ani clivota
a sám Ježiš mu dal do večného života úvod.

Ján nový svet, nový Jeruzalem videl
a vedľa neho kráľovstvo kde Boh na tróne sedel.
Podobnosť malo kocke
a Boh na človeka a človek na Boha videl.