DECEMBER
tma
zjemnená bielou
pokrývkou
trblietanie
miliónov drobných
hviezd
nádhera
nočnej reality
ilúzia
šťastia a večnosti
kocúrie stopy v snehu
tiež sa raz rozplynú
ale nie dnes
dnes otváram okno
a nechávam ho vojsť dnu
nech prespí na mojich papučiach
agent bez minulosti
bez rodiny
člen rodiny
už
náhodný výber inštinkt prežitia
pudy ktoré vedia
že samota desí
pohladím klbko na papučiach
odžmurkám hviezdam a kométam
zamotám sa spokojne do paplóna
nechávam sa opäť ukolísať tlmenou uspávankou
zvukov telky s vokálmi rodičov
od leta je nás o jedného viac
vraj láska sa násobí
už to viem
dávaním získaš
mamin smiech
kocúr zazíva
obaja budeme spokojne snívať
sme doma
sme rodina
sme
