Hokejmačka Nela

Hokejmačka Nela

1. kapitola: Konárik

Kde bolo tam bolo, bolo raz mesto Rača. A v ňom bol klub pozemného hokeja. Veľa mačiek sa zdržiavalo pri hale, kde sa trénoval pozemný hokej. Medzi nimi bola mačka Nela, ktorá sa ako jediná odvážila vstúpiť. Často tréningy sledovala, tak si zobrala konárik a potichu vstúpila dnu. To bolo ale hokejok! Nela sa ňufáčikom dotkla veľmi tvrdej loptičky, ktorá bola opretá o mantinel. Konárikom do nej udrela a akoto, že sa nezlomil? Tak si Nela našla svoju vlastnú hokejku! Behala po tmavej hale a udierala konárikom do tvrdej loptičky. Zrazu niečo bliklo a mačička Nela sa zarazila. Rozsvietilo sa – a odrazu všade ľudia prekvapene zízajú na mačičku. Odvtedy bola Nela súčasťou KPH Hviezdičky.

2. kapitola: Vyhráme?

Ubiehali roky, mesiace, týždne a dni, Nela sa dostala až na jej prvý turnaj, majstrovstvá Európy. Cestovali do Nemecka 700 hodín, keď prišli bola o minútu polnoc. Nad nimi svietil krásny mesiac v splne, Vlky zavýjali a jediný kto nespal bola Nela. „Pôjde mi to? Som len mačka“ hovorila si.
V novinách dnes večer hlásili:
NEUVERITEĽNÉ! MAČKA MENOM NELA PREKONALA ŠTYRI TÍMY SÚPEROV! NEUVERITEĽNÉ! PÔJDE NA OLYMPIÁDU? NEUVERITEĽNÉ, ALE ABSOLÚTNE NEUVERITEĽNÉ! „Ešte koľko krát to povie?“ Opýtala sa Anička, trénerka malých hokejistiek. „Mňau“ ozvala sa Nela. Bola na seba pyšná. Vie hrať hokej! To je len malé mačiatko. Zatúlala sa do velikánskej nemeckej haly. Bola tmavá. V papuľke držala konárik. Udrela do tvrdej loptičky a ako to? Konárik sa nezlomil … „Čo?! Kde to som? Ja … som v Rači?“ A tak Nela vedela cestovať v čase. Ale až takú výhodu to nemalo. Nevedela čo to spustí. Môže to byť hocikedy, hocikde. A ešte – ako sa vráti do Nemecka?

3. kapitola: Keď ešte žili dinosaury.

„Kde je Nela?“ ráno sa začala Anna strachovať. „Už včera večer tu nebola“ ozvala sa Melánia, hráčka hokeja. Za ten čas Nela spokojne spinkala v nemeckej hale. Snívalo sa jej o tom chaose čo včera zažila. A na to prišla. Na loptičke bol znak hviezdy. Loptička bola jediná oranžová. A aj list na konári bol v tvare hviezdy. Súvisí to spolu? Tak či onak, Nela sa na druhý deň vybrala do apartmánu. Bola to izba č. 15. S ňou tam bola ubytovaná Anička. Starala sa o Nelu. „Šťastné a veselé, dnes prAjem v – ach, znovu som to pokazila“ spievala si Anna. To si precvičovala jednu z mnoho pesničiek, čo sa má naučiť na večierok. Nela sa usadila do svojho peliešku a kývala chvostom. Vonku blikali svetielka a všade boli cítiť medovníky. „To už sú Vianoce? Ako to letí!“ pomyslela si mačička. Ale mýlila sa. Je to oheň. Horííí!!! Nela rýchlo utekala do haly. „Kde konár? Na druhej strane haly.“ Rozbehla sa a bleskovo s konárom ťukla do lopty. „Kde to som?“ rozhliadla sa Nela. „Supermarket?!“ všimla si potravín v regáloch. „Musím ten oheň zastaviť. No kde vznikne?“ striaslo Nelu. „Dúfam, že nezhorím, ani iní, ktorí sú teraz v realite.“ *ňuf ňuf * „Už niečo cítim! Dym!“ Nela vyštartovala cez sklad von. „ To je obchod s nábytkom, prečo tam boli potraviny? No nič, musím zastaviť oheň.“ Mačička sa obzrie doľava a horí si „ Nie je to ten náš hotel? Tretie okno, tretie okno … Á ! Mám ho! To je Anna. Niekto práve otvoril dvere. To budem ja v realite!“ Hokejová štvornohá hráčka pozorne sledovala tretie okno na siedmom poschodí. „Už bežím do haly … teraz!“ Oheň zrazu začal požierať celý nábytkový obchod. Nela vystrčila drápy a vrhla sa na trubky s vodou. Keď sa vlna vody, podobná tsunami zvalila na oheň, Nela zrazu ležala v peliešku v apartmáne č. 15. „Uff, žiadny oheň nezničí moju kariéru.“

4. kapitola: Po toľkých rokoch …

Kapitola sa nazýva správne. Po toľkých rokoch Nela už nebola malé mačiatko v Nemecku, ale štvornohá tínedžerka na Slovensku, klasicky v hale. Zostala tam búda s pelieškom, ktorú si okamžite obľúbila a tak mala nový domov. Videla každý jeden zápas a väčšinou sa k jej tímu pridala. A tak nadišiel čas ísť po toľkých výhrach na olympiádu. To bolo veľa stresu, nadšení a tréningov. Nela bola jedna z tých, ktorý sa tešili. Bude konečne populárna! O pár hodín neskôr už čakali vo vlaku aby vyrazili do Číny. Išli menej ako 7 hodín, čo je pozoruhodné, lebo cesta do Nemecka trvala 100x viac. Keď dorazili, Nela si všimla všetky rozsvietené tabule s haki – baki čínskymi písmenami. Na veľkej obrazovke bola naša štvornohá hokejistka, ktorá v papuľke držala konárik. Pod jej portrétom boli kruhy, každý inej farby. Bolo ich 5. No naša Nela netušila, že sú to olympijské kruhy a tie haki – baki znaky znamenali: TÁTO MAČKA NEBUDE HRAŤ NA OLYMPIÁDE. Nela si pomyslela „To už som populárna, keď som ani na ihrisku nebola? Tomu sa hovorí sláva.“ A tak sa začali zápasy. Dievčenské družstvo KPH Hviezdička malo červený dres s nápisom HVIEZDIČKY a mnoho ďalších názvov spolupartnerov. Mali bielu sukňu, takú, aká sa používa na tenis, k sukni sú pripevnené krátke nohavice. Všetky dievčatá mali oranžové štucky a pod nimi ľubovoľné chrániče. Nela mala červenú bundu s číslom 1. Prvý zápas bolo čínske Chu – Key proti našim Hviezdičkám. Nela sa troška zahanbila, keď sa čínske družstvo pochytalo a zarecitovalo ich pozdrav. Oni totiž žiadny nemali.

5. kapitola: Nela, celosvetová hviezda.

Prvých 5 hráčok nastúpilo na ihrisko. Medzi nimi bola aj Nela. Iné dievčatá sedeli na striedačke a povzbudzovali ich tím. Čínsky rozhodca stále nepískal, len hovoril. Anička k nemu pristúpila a bola to voja haki – baki slov. Rozhodca mal problém, že Nela hrá. Mala by byť vylúčená a pohotovo vyčítal aj Anne, že si nevšimla najväčšiu obrazovku v Číne. Bolo tam jasne napísané: TÁTO MAČKA NEBUDE HRAŤ NA OLYMPIÁDE! Tak sa Anna s rozhodcom dohodli, že bude 5 minútový zápas a keď Hviezdičky prehrajú, Nela hrať nebude.
Zápas sa začal. Melánia prihrala ležatým úderom Tereze. Tá strelila vysokú a šup! Lopta bola v bránke. No potom sa to otočilo. Číňania vyhrávali. Nela rýchlo cestovala v čase. „ Á, tu to je.“ Našla minútu, kde chystali bránky. Spojazdnila ju, že trčia niektoré šnúrky. Mala dokonalý plán. Ale už nemala čas. O pár sekúnd sa má končiť zápas. Nela odrazu sedela na striedačke a bolo to 11:11. Jeden gól do víťazstva! Melánia strelila – lopta sa zachytila o šnúrku v bránke a šup! V poslednej sekunde dala víťazný gól!

Potom, keď Nela hrala, už to pokračovalo jasne: víťazný Olympijský pohár v labkách držala Nela, všetci sa usmievali a škerili, to všetko na fotke, na ktorú Anna rada spomínala. Všetky tieto bláznovstvá len kvôli malému mačiatku, ktoré malo celé srdce pre hokej. A to si Nela myslela, že mačky športovať nevedia, a jej život bude nudný. No nikdy, nikdy neprestávajte veriť aj v skoro nemožných snoch.