KRUH

som sklo
píšeš doň očami
necítim pozorujem
ako dvere krákajú
a vrany plačú
ukradli svetlo
aby neboli lovené
teraz tichu platia daň
sú na mizine
predávajú perie
ale čas im zobral nebo
a zemi patrí
telo
posledného
vtáka

dni zavesené na vešiaku
kvapká zo mňa nostalgia
túžim
vrátiť včerajšiu hmlu
sladký smútok
miešam zmätok na dne pohára
prehltnem minulosť

chutí ako parfum
za ktorým som sa niekedy otáčala

keď sme sa stretli
pršalo lístie
vo vrecku som mala slnko
a v topánkach rieku
dal si mi sveter
upletený pod hviezdami
hľadal si ma na zemi
no ja som rozosievala dážď
posielala som ti po ňom želania
pomýlil si si ma s mesiacom
lebo som bledšia
ako tvoj sen
kruh
do ktorého si vošiel
bez dovolenia