Darček

Darček

Keď vojdete do Eminej izby, prvé čo vám padne do oka je skoro dvadsať plagátov so psíkmi. A tiež dvanásť plyšových psíkov na hranie. Jedného svojho obľúbeného plyšového psíka má vždy na posteli. Spí s ním každú noc. Keď sa v noci bojí pritúli si ho k sebe a hneď jej je lepšie. Volá sa Beny. Je čierny a bruško má hnedé.

Jedného dňa išla Ema s ockom ráno na prechádzku, aby sa nadýchali čerstvého vzduchu. No nie je to krásna prechádzka? Spýtal sa ocko a usmial sa. Áno je skvelá! Odpovedala Ema. No po chvíli jej úsmev na tvári zmizol. A zrazu sa jej prechádzka vôbec nepáčila, pretože skoro všetky deti mali na vôdzke psíka! Ema sa skoro rozplakala, pretože všetky deti čo mali na vôdzke psíka vyzerali veľmi šťastne. Aj ona chcela mať psíka. Psík je Emine najobľúbenejšie zviera. Žiadneho psíka doma nemajú a asi ani nikdy mať nebudú. Pretože jej rodičia sú veľmi zaneprázdnení a nemali by naňho čas. Keď sa vrátili z prechádzky Emu niečo napadlo. V duchu dúfala, že to vyjde ale potom si pomyslela, že to čo práve ide urobiť sa jej asi nepodarí. Ale za pokus to stojí! Povedala si Ema v duchu a potom nahlas zakričala: mami, oci chcem psíka! Prosím! Psíka? Spýtal sa ocko a hneď potom sa vydesene pozrel na mamku. Áno, psíka. Zopakovala Ema ešte raz. Veď mám zajtra narodeniny. No a čo. Zapojila sa do debaty mamka. No… že… či by ste mi ho nekúpili ako darček na narodeniny. Prosím! Prosila Ema. Tak dobre. Ešte o tom s mamkou popremýšľame. Povedal ocko. Ale už je večer. Všetci by sme už mali ísť spať. Ema si išla umyť zuby.

Keď si ich umyla, šla si ľahnúť do postele. Snažila sa zaspať rýchlo, pretože čím skôr zaspí, tým skôr bude zajtrajšok. A Ema sa na zajtrajšok veľmi tešila, lebo to bude jej veľký deň. A tiež je zvedavá aký darček jej dajú mamka  a ocko. Bolo by super, keby jej dali psíka. Ocko predsa povedal, že ešte o tom s mamkou porozmýšľajú. Takže by sa z toho mohlo niečo vyvinúť.

A aj sa pomaly vyvíjalo… Mamka s ockom sa pred spaním rozprávali o tom, čo im povedala Ema. Tento rok bola Ema veľmi poslušná. Nemyslíš? Povedala mamka. Áno. Súhlasil ocko. Tento rok by si zaslúžila skvelý darček. No … vlastne mám jeden nápad. Povedala mamka. Aký? Spýtal sa ocko. Mamka sa prisunula bližšie k ockovi a niečo mu pošepkala do ucha. Ocko sa na ňu prekvapene pozrel, no potom súhlasil.

Keď sa Ema zobudila bolo ešte skoro ráno. Dokonca ani rodičia ešte nevstali z postele. Ema rýchlo odkopla perinu. Konečne je 28. november, jej narodeninový deň!

Po raňajkách odišli rodičia na nákup. Určite mi išli vybrať darček, pomyslela si Ema. Keď sa mamka s ockom vrátili domov, ako prvá padla Eme do očí veľká škatuľa. Čo v nej je? Je tam psík? Je veľký alebo malý? Ako to, že  nepočujem štekot?! Emine otázky nemali konca.

Všetko sa dozvieš, keď to rozbalíš. Povedal ocko. A kedy ho môžem rozbaliť? Môžem hneď teraz?

Až po obede. Povedala mamka. Ema si smutne vzdychla.

Keď mamka dovarila obed, sadli si všetci k stolu a jedli. Mamka čosi hovorila, no Ema ju nepočúvala. Celý čas sa pozerala na škatuľu s darčekom. Chcela ju už konečne otvoriť.

Keď všetci dojedli Ema sa nesmelo spýtala: Môžem už otvoriť svoj darček? Áno. Povedal ocko. Ema sa rozbehla k darčeku, otvorila ho a ….. bol tam psík……ale na torte. Emin usmievavý a nedočkavý výraz na tvári sa zmenil na smútok a sklamanie.

Ale no tak. Čo je? Veď je to tvoja obľúbená – malinová! Povedala mamka.

Ema sa smutne pozrela na tortu a potom na rodičov. Áno, áno, ďakujem. Ste najlepší rodičia na svete. Povedala smutne. Dať niekomu na narodeniny tortu je akože skvelý darček! Zamrmlala si Ema naštvane popod nos. Sfučane si sadla za stôl a tvárila sa kyslejšie ako citrón. Rodičia sa na seba smutne pozreli.

Po chvíli zazvonil zvonček. Zlatko, mohla by si ísť otvoriť? Spýtala sa mamka. Jasné, jasné, zamrmlala si znudene Ema popod nos. Ema otvorila dvere a pred ňou stála pani suseda so svojím psíkom Lunou.

Pani Nováková, len poďte ďalej. Zavolala mamka z chodby. Ema sa nechápavo pozerala na rodičov. Luna hneď pribehla k Eme a začala ju olizovať. No, aké ste dobré kamarátky. Povedala pani Nováková. Vieš, Emka. Som sama a preto som si zobrala Lunu z útulku. No nohy mi už tak dobre neslúžia a nevládzem s ňou chodiť na prechádzky, ktoré ona tak miluje. Tvoja mamka mi povedala, že by si mi s tým možno rada pomohla. A samozrejme môžeš sa prísť s ňou aj pohrať, kedykoľvek budeš chcieť. Ja budem len rada, keď nás niekto príde pozrieť. Čo ty na to?

Eme sa rozžiarili oči a na tvári sa jej konečne objavil úsmev. Jasné, veľmi rada. Ďakujem!

Ocko k nej podišiel a podal jej malú darčekovú tašku. Keďže si prijala ponuku pani Novákovej, máme pre teba ešte jeden darček. Ema nakukla do tašky. Boli tam rôzne hračky pre psíkov. Ďakujem. Vy ste tí najlepší rodičia na svete! A toto sú tie najlepšie narodeniny!

Ema nemá žiadnu kamarátku, no teraz si ju už konečne našla. Lebo predsa pes je najlepší priateľ človeka.