Smarkľa

Smarkľa

Bola raz jedna sliepka. Mala čierne perie, čierne páperie, čierny… vlastne, zobák mala oranžový. Žila na farme s ostatnými zvieratami, ale bola úplne iná ako zvyšné sliepky. Miesto zrna jedla blšky a bola taká slepačia starenka. Volala sa Smarkľa.

Spávala v blate, a preto prechladla. Keď prechladla, tak poriadne. Dokonca prestala znášať vajíčka. Farmár prišiel, a čo vidí, teda nevidí. Vajcia nikde, Smarkľa nikde, pretože sa schovala.

Farmár sa nahneval a zakričal: ,,Ak Smarkľa do zajtra neznesie tri vajíčka, bude z nej nedeľná polievka!“

Smarkľa teda polievka v žiadnom prípade byť nechcela a vo svojom kuracom mozočku už spriadala útek.

A bol tu večer. Smarkľa sa vychystala do pozície tajnej agentky a čakala na tmu. Tma prišla s kufrom plným zvláštnych zvukov. Tu-túút, ozvalo sa.

,,Aké šťastie, taxislužba!“ pomyslela si Smarkľa, hoci si žiadny taxík neobjednala, a ako dosť zlá imitácia Jamesa Bonda vypáčila púpavovým listom otvorené dvierka na kuríne. Krokom americkej modelky sa pobrala k taxíku, keď tu zrazu sa z neba zniesol jastrab Milujemkuracinku. Chytil Smarkľu do pazúrov a niesol ju nevedno kam. Pardon, vedno kam. K domu bosorky Exibulgurentíny.

Exibulgurentína vyšla z domu a Milujemkuracinku pristál – Exe na hlave. Smarkľa jej spadla do náručia a Milujemkuracinku sa zvalil omráčaný na zem.

Exibulgurentína bola moderná bosorka, mala aj mobil a slúchadlá, aj pripojenie na internet. A mala aj geniálny plán, ako splniť svoju dohodu s čertom. Keďže to bolo dávno, veľmi, veľmi dávno, už si poriadne ani nepamätala, ako dohoda znela… Ale zalovila v najtajnejších zákutiach mozgu a spomenula si na slová zlo a zmok…

,,Hej ty, Smarkľa! Ja pomôžem tebe a ty helpneš mne, kapíto?“ spustila Exa.

,,Čože?! Helpnúť? Ty? Mne? Ja? Tebe?“ čudovala sa Smarkľa.

,,Takto. Vďaka môjmu kúzlu znesieš do zajtra nie tri, ale štyri vajíčka!“ vysvetlila Exa.

,,Chvalabohu! Dobrí ľudia ešte nevymreli,“ potešila sa Smarkľa, ,,tak čaruj a chcem aj to štvrté, bonusové!“

,,Má to však jeden problémik. Z bonusáku sa vyliahne čierne kurča – zmok,“ povedala Exa.

,,A čo ja urobím s tým čiernym kuriatkom?“ spýtala sa Smarkľa.

,,Do toho ťa nič!“ skríkla Exa a zašepkala kúzlo. ,,Milujemkuracinku, ber ju!“

Milujemkuracinku zobral Smarkľu a spustil ju tam, odkiaľ „ušla“ – na farme. Potom odletel.

Zo Smarkle vypadli štyri vajíčka. Jedno z nich bolo čierne, to si Smarkľa schovala pod krídla.

Hneď nato prišiel farmár. So sekerou v ruke bol pripravený vykonať strašný čin, keď tu zrazu vidí Smarkľu a vajcia. Zobral vajíčka a rýchlo odišiel. Dokonca aj tú sekeru tam zabudol.

Vtedy sa stala zvláštna vec. Sekera sa sama zdvihla a letela za farmárom, pričom mu sekla jednu drevenou časťou po zadku. Smarkľa sa zľakla! Ale v duchu si povedala: No čo, zaslúžil si…

Len čo prestala na farmára myslieť, ozvalo sa tajuplné pí! pí! a vyliezlo spod nej kuriatko. Nebolo však čierne, ale biele s čiernou hviezdičkou na čele.

Smarkľa svojím malým kuracím mozočkom nič neriešila. Privinula si kuriatko k sebe a bola šťastná, že je biele.

Znamenalo to, že kúzlo sa nepodarilo tak, ako malo?

Kúzlo sa podarilo! To len Exibulgurentína sa rozhodla šíriť dobro, čítala na internete iba pozitívne správy, preto tá premena, a stala sa zverolekárkou. A tiež krstnou mamou malého kuriatka.

A čert? Ten sa vo svojej pekelnej kancelárii plnej pavučín nevie dočkať splnenia dohody možno až dodnes. A možno už čerti dávno vymreli. A možno len spia a čakajú, kto ich prebudí…