PO STOPÁCH ČREPÍN

xxx
urobiť sa či neurobiť ?
to je otázka

prelom pokušenia
k pseudo – uspokojeniu
a následnou sebanenávisťou
primiešame sebapoškodzovacie sklony

a hurá, nech žije
zúfalec na zemi!
medová hostina
rozkoš na tanieri

drb
dáme si po ortieli
a môžeme ísť spať
s hmlou v hlave
lebo zas si vytvárame
zo života červenú izbu
a pádne myšlienky
miznú a miznú
a už len mechanicky
zahajuješ tú úbohú akciu
a na povrch nepoškodený
no vnútri …
bez slov.

xxx
chcem vymeniť svoju
kožu za mužskú
to by vyriešilo
veľa hlavolamov
ktorých sa neviem zhostiť

kým som žena
neviem si to vysvetliť

muži sú iní,
keď držia cigaretu v ústach,
keď sa obliekajú,
keď nadávajú na skokotený
systém života
ešte aj keď štia
majú väčší šarm.
sú krajší, keď plačú,
vzácni,
lebo svet ich
mnoho karhal za slzy
a keď s nimi vyjdú
na jeho javisko –
je to potlesk.

keď spievajú
sú chutní
už len tým, že tam stoja
keď tancujú
sú objavom
lebo to je
tak sexi, keď chlap
vie tancovať
ešte aj v poézii by ma
natreli na chlieb,
lebo keď sa dievča
vyvracia na papier
celé, celučičké
to je iné ako chlapec
a to, ako ich neovládnu
pre nás vodopádové
záležitosti

fu

tak by som bola
chudobný študent
a keď povedia, ľúbim ťa
padá nebo na zem

kým sú?

koniec koncov
problém nie je
v Tom, že nemám penis
ani v Tom, že mám
v sebe diery
ale v Tom, že
v nič z toho
neverím.

xxxx
prvá v pustej krajine
kde oheň zožerie do tla les
tam som rodím
biela
nádejná
neverná sebe
trhá sa mi kôra
praskám
ale bez toho by
som nebola
breza
označkovaná
minulosťou
začiatok a koniec
vytekám si z čiar
ale neumieram
ožívam
vidím bolesť, ktorú
som si skrývala na neskôr
vidím ju, stáť predo mnou
vidím ju sťať môj pokoj
vidím ju šťať všade vôkol
pomenovaná
sa ľahšie ratuje
miazga života

začiatok úvah nad bludnými ránami
a všetkými možnými zmenami,
ktoré aj tak neprídu
lebo ich zavolám
a vzápätí zakričím:

,,zabudla som“

mám tenkú kožu
takže možno mi vytečie
aj mozog
už aj srdce sa mi možno prelialo
cez telo
ale ja som
nevesta biednych pôd
vlastníčka búrlivých vôd
myšlienok
som už teraz
súca k pádu
vyzerám ako ohryzená ceruzka
čo mnou napíšeš ?
asi už len baladu
o mŕtvych vetvách
o čiernych dierach
o malých érach bieloby
lebo však som breza
tak som sa narodila

nádejne

to mi ostáva

a ešte hubové telo
dielo
veno
pleno
do ktorého hádžem
prerod
lebo som rezba