A čo môj čarovný prútik?

A čo môj čarovný prútik?

Mama mi spomínala, že k nim do školy prišiel nový žiak z Ukrajiny. Prišiel sem len s mamou pred pár týždňami. Je ôsmak – ako ja. Volá sa Jurij. Sedí v prvej lavici. Hovorila, že je stále vážny, nerozpráva so spolužiakmi, nesmeje sa a nepozerá s nimi cez prestávky vtipné videá.

Ako by som sa cítil ja? V cudzej krajine, kde nikoho nepoznám. Z domu by som mal len jeden kufor s pár tričkami a nohavicami. Nasťahoval by som sa do cudzieho bytu plného nechcených a odložených vecí. Svoje knihy a spomienky by som musel nechať doma. Aj otca a súrodencov. Starých rodičov, bratrancov a sesternice. Susedov a kamarátov. Psa a králika. Zárubňu, kde mama kreslila čiarky, keď som narástol.

Chodil by som do školy, kde nikoho nepoznám. Isto by boli milí. Ale ja by som ich možno videl ako mimozemšťanov, ktorí sa ku mne skláňajú a nezrozumiteľnou rečou mi hovoria: „Uitaj edzi ai! Úame, e a tu ueš íiť doe!“ V taške by mi ležali učebnice napísané čudným písmom, v jedálni by mi ponúkali zvláštne jedlá, ktoré nepoznám, v obchode by som nebol schopný nájsť ani zubnú pastu.

Vojna na Ukrajine trvá už 280 dní. Jurij vraj prišiel z oblasti, v ktorej sa veľa bojovalo. Koľko nocí strávil niekde v úkryte? Čo videl, počul? Nechcem to vedieť. No nedá mi to. Pozriem si správy a vidím krátery po výbuchoch. Pokrivený bicykel. Strapatého psíka uprostred ulice plnej dier a odhodených vecí. Okolo stoja opustené autá so sfúknutými pneumatikami, rozbitými oknami a dierami po guľkách vo dverách. Okná na panelákoch sú polepené novinovým papierom. Sú tam siví ľudia, sivé nebo, Sivé všetko. V akomsi meste znova nemajú elektrinu a pritom tam vonku mrzne. Keď nám v lete počas búrky nešla elektrina, celkom sa mi to páčilo. Iba pri sviečke sme hrali karty. Jurij pri sviečke karty určite nehral.

Večer spokojne ležím v posteli, cez strešné okno sa dívam na mesiac. Za stenou je sestra a cez chodbu zase naši. Všetko je na svojom mieste. Môj neporiadok na stole, z ktorého je mama nešťastná. Pod posteľou v nabíjačke mobil. V skrini za tričkami schovaný vianočný darček pre sestru. Budík na nočnom stolíku. Vonku breše Orest. Asi zase naháňa susedove mačky. Trápi ma len neurobená úloha z matiky. Obyčajný večer. Jurij možno pozerá na mesiac tiež. Ale jeho myšlienky sú určite iné. Keby som mal čarovný prútik…