Ako sa Iota a Ypsilon dohodli
Ako sa Iota a Ypsilon dohodli
Tento príbeh sa odohráva v malom mestečku Písmenkovo. Má hojný počet štyridsiatich šiestich obyvateľov. Mestečko má na mape Slovenska napriek svojej veľkosti nezastupiteľné miesto. Samozrejme, už stáročia tu všetci žijú v pokoji a každý s každým si rozumie. Bohužiaľ, až na dve písmená, medzi ktorými to už dve storočia priam vrie. Iota a Ypsilon. Pri stretnutí, ktorému sa však starostlivo vyhýbajú, dôjde takmer vždy k hádke ohľadom ich dôležitosti.
Dnes to bolo podobné, aj keď predsa len iné… „Ale, ale, koho to tu máme?!“ zvolala Iota, prekrížiac ruky na prstiach. Ypsilon odvrkol: „Yota, už zasa ty? Stokrát som ty povedal, že slová s tebou znejú ako myšacý pyskot.“
„Jasné, a tvoje slová sú pre uši ako vŕzgajúca posteľ,“ nedala sa zaskočiť Iota. Ypsilon sa prudko nadýchol, lebo sa opäť vrcholne urazil: „No prosým? Slová so mnou znejú tvrdo a drsne, tak ako sy to žyvot vyžaduje!“
„No to snáď nie?! Moje slová sú milé, ľúbozvučné, všetci ich počúvajú tisíckrát radšej ako tie tvoje!“
„Nye! Opováž sa povedať to ešte raz, ty mäkká bábovka!“ bol už priam vytočený Ypsilon.
„Ti, ti, ti… tvrdá hlava!“ nezmohla sa už na viac Iota a zúrivo na seba niekoľko sekúnd zazerali. Napokon Iota, keďže mala predsa len mäkšie srdce, prvýkrát uzavrela hádku niečím iným ako zúrivým odchodom: „Ja už to nezvládam… Musíme raz skutočne skončiť túto nekonečnú hádku. Už sme vistrieľali asi naozaj všetki nadávki.“ Ypsilon pomaly kývol hlavou a bolo vidno, že premýšľal. A ajhľa, dostal nápad! „Čo ak by sme namyesto bojovanya spojyly syly? Poznám jedno myesto, kde by sme sa mohly nejako pomeryť a dohodnúť.“
Iota prikývla a nasledovala Ypsilona do mestskej rady. Ich najvyššími hlavami sú grécke písmená Alfa a Omega. (Hm, ale zdalo sa mi, že sa na niekoho podobajú… Jasné! Na Štúra a Hattalu!) Ypsilon po krátkom príhovore navrhol zmenu, aby sa v slovách mohli kombinovať obe íčka, prípadne sa dajú vymyslieť aj pravidlá na presné používanie Ypsilona v jednej skupine slov a Ioty zasa v inej skupine, aby boli obidvaja spokojní. Obaja pohlavári sa chvíľku radili a napokon Hattala vyriekol: „Nie je to zlý návrh, ale je vám jasné, že týmto skomplikujeme všetkým Slovákom ich materinský jazyk? Na druhej strane bude mať slovenčina zasa presné pravidlá a trošku námahy deťom v školách veru neublíži. V poriadku, poďme na to!“ Alfa a Omega začali s Iotou a Ypsilonom mnohé sedenia, na ktorých vymýšľali pravidlá a zostavovali slovníky.
Najkrajšie však na tom bol ten pokoj… V Písmenkove sa skutočne už nikdy nikto s nikým nehádal! Teda zatiaľ… Uvidíme…