cyklus básní Frekvencie
cyklus básní Frekvencie
štyri steny môjho tela
a medzi nimi vápencové útvary
kryštalické zlúčeniny
vkladám si do hrude šachové figúrky
analyzujem svoje pudy
kláštory kotrmelce odreniny
v bruchu mi prežíva líška
zelená a mladá
rozlišujem medzi freskami na mojej tvári
spávam oblečená v pyžame
nech ani podposteľné monštrum nevidí čo som
v štyroch stenách môjho tela
a z poézie sa stane žena
ozajstná a ozajstne živá
bozkávam ju prehĺtam
z tej ženy sa zrodí plavovlasé dievča
s menom Lada
v bielej sukni ospevuje
ťa mňa svoje sestry
žlté listy popadané v mojom náručí
je jeseň a mám takmer príliš dlhé vlasy
a z poézie sa stáva žena
voda tečie studená
ona radšej dýcha
„umrime aspoň na chvíľu“
nekonečno má tri mená
vrabce na jej brečtanovom venci
a z poézie sa stala žena
kruh v štvorci
plamienky okolo postele
vzduch ľahký a jednoduchý
vzkriesenie
momentum transcedencie času
v autobuse o 7:31
-a-
tvrdé špinavé dočasné prístavisko
ľudia čo sa s každou minútou množia
nervozita a únava a cudzosť
-b-
ty
v ľahkých bielych oblohách
v neúprosnej blízkosti
v korunách stromov
(milovaný zaživa)
-x-
kričím v mdlobe štyroch kolies
som vo fosfore
a predsa mám tašku na kolenách
~elektrina~
zatvor oči
a cíť ma
magnety polia frekvencie zdralúzie
(chrbtica)
som zápalka v štyroch stenách
a čakám na impulz
a cíť ma
v opare nad mojím mestom
v cestách čo vedú nikam
vidíš ma(?)
kľukatím obežné dráhy
synovia veľkej revolúcie
v podpätkoch šla by do obchodu
pre pár pomarančov
kryštalizujem
a cíť ma
-14-
evokuje mi to náznak
the big bang
dozrieva to v mojom tele
kvasí v harmónii cyklického fungovania hormónov
zrak nestačí
cíť ma
a dieťa objavuje svoj hlas aby našlo cestu do lesa
a my prežívame renesanciu
ulička domov
nebo a zem sú synonymá
chcem písať
ale nikdy nebudem vedieť dať do slov presne to čo cítim
nadpozemské oblúky a krehké dúhy
spím pod možnosťou dokonalosti
‘bože, odpusť, hudba hraj, ale toto je môj raj!’
lebo ja môžem kričať a môžem liezť a môžem milovať a umrieť a narodiť sa
uctievam Zem lebo mi dala večný dych
si prítomný okamih
si nahý sen
si zrod
*
som živá v kontakte s vesmírom
pijem nočné hodiny
jednota duší nedusí
otvára telo
more ma nadnáša na hranicu reality a reálnosti
rodia sa vo mne veľké slová
príliš veľké na malé chodníčky
objavujem svoj jazyk.
predstavujem si
a potom kotúče hliny medzi prstami
cez mlieko svieti slnko
hallelujah oxiduje v špáre
predstavujem si
slnko je blízko líže mi bradavky
tráva tráva tráva tráva
piskot je lahodný deštrukcia je ružová
rozptyľujem sa
predstavujem si
trvám (na svojom pochode)
SLOBODA
zvuk je krátky chvíle sa kľukatia
sme neslušní nevhodní či
husle erotika sexualita klavír
som bohyňa a a a
pulzujem a hovorím čo by som nemala
trúchlim dievčatko
-j!a-
-som-
rieka stále tečie
sme celí sme celí sme celí
tlieskame pukom ďateliny
kráľovstvo raj zem zem
si v mne lebo ja som v tebe a sme nadnaša bytosť
hadia koža v treťom šuflíku
roztápame sa v päť
vo mne je víla s menom divožienka
trenie molekulárnych častíc
sme my
tvorba proces mesiac rast
jedna os a my v nej spíme
.
všetko v.