Plášť noci ma ukrýva
pred nešťastím
ale nemá šancu,
v zlom svete.
Rátam dni, ale myslím,
že som uväznená v čase.
Topím sa v slzách,
hľadám slová,
ktoré by ma utešili.
Moje polámané krídla
keby neboli zranené,
odleteli by za láskou,
ktorá by ma urobila šťastnou.
Padá dážď
a prihovára sa mi:
„Neplač, dievčatko, neplač.“
Začala som sa s ním rozprávať,
ale už neskoro.
Je koniec.
Striasol ma
horký vánok
a všetko mi vzal.
Svoje myšlienky
som nestihla vyrozprávať.
Hlasovanie bolo ukončené!
