Lilinka sa nechce deliť

Lilinka je malý zajko a býva v domčeku na Kvetnej ulici. V sobotu ráno sa rozkričala: „Mamííí, chcem ísť von!“. Jej
mamka bola vždy milá, preto jej odpovedala pekne: „Lilinka, nemôžeme, leje ako z krhly.“
„Môžeme, je teplo!“ trvala na svojom Lilinka.
„Keď mi neveríš, že vonku leje, môžeš sa ísť pozrieť a vyber aj poštu z schránky.“
Lilinka ešte v nočnej košeli vybehla von. Naozaj lialo. Lilinka nechcela byť mokrá, veď sa kúpala včera! Rýchlo prebehla ku schránke a s poštou utekala domov.
„Mami, mami, dostala som list!“ kričala Lilinka a ukazovala pestrofarebnú obálku.
„Je tam niečo napísané.“
„Ukáž, prečítam ti ho:“
Si pozvaná na moju oslavu.

Kde: V Zvieratkolande
Kedy: O 10:00
Deň: 7.augusta
Teší sa Julianka.

„Mami, môžem tam ísť?“ Lilinka prosila.
„Lilinka veď si ešte v nočnej košeli! A navyše, je to až zajtra. Musíme kúpiť darček,“ pripomína mama.

Poobede sa mamka s Lilinkou vybrali do nákupného centra kúpiť darček pre Julianku.
„Čo má Julianka rada?“ zisťuje mama.
„Myslím, že rada kreslí a tvorí.“
„V tom prípade pôjdeme do papiernictva,“ navrhne mama.

Poobede sa mamka s Lilinkou vybrali do nákupného centra kúpiť darček pre Julianku.
„Čo má Julianka rada?“ zisťuje mama.
„Myslím, že rada kreslí a tvorí.“
„V tom prípade pôjdeme do papiernictva,“ navrhne mama.
V papiernictve bolo veľa krásnych vecí. Lilinka nevedela, kde má skôr pozrieť. „Mami, kúp mi toto, aj toto, aj toto…“ ukazovala Lilinka na ligotavé perá, kožušinové zápisníky, kreatívne sady…
„Kupujeme darček Julianke, nie tebe,“ pripomína mama.
„Tak jej zoberieme ligotavé perá a zápisník,“ dáva Lilinka veci do košíka.
Lilinka Julianke veľmi závidela. Aj ona by chcela také pekné darčeky. A narodeniny bude mať až v decembri! Je to nespravodlivé! Vtom jej niečo napadlo…
„Čo keby som vytrhla jednu stranu zo zápisníka a vybrala jedno ligotavé pero? Zvyšok bude môj!“ Rozhodla sa, že to aj naozaj urobí. Keď si mama čítala, Lilinka vybrala sivé ligotavé pero, ktoré sa jej najmenej páčilo a vytrhla zo zápisníka jednu stranu a to zabalila do darčekovej tašky. „Dúfam, že mi tá jedna strana nebude chýbať,“ pomyslela si pri tom a vôbec nepomyslela na Julianku.Na druhý deň Lilinka budila mamu o šiestej ráno „Mami, mami, už chcem ísť na oslavu!“ kričala Lilinka, lebo sa nevedela dočkať na tortu a zábavné ihrisko v Zvieratkolande. Mala to tam veľmi rada. Opäť, vôbec nemyslela na Julianku, iba na svoju zábavu.

„Ešte je len šesť hodín ráno, oslava sa začína o 10tej“ povedala mama.
Keď konečne dorazili do Zvieratkolandu, Julianka a ďalší spolužiaci Miško a Lara tam už boli. Lilinka podala Julianke darček: „Prepáč Julianka, ako darček mám iba toto!“
Julianke to nevadilo: „To nevadí! Hlavne, že sa dnes dobre zabavíme.“ Bola to skvelá oslava.
Keď Lilinka prišla domov, rozhodla sa, že si zážitky z oslavy zapíše do nového zápisníka a použije pritom nové ligotavé perá. Pristihla ju pritom mama: „Ako to, že máš ten zápisník? Veď si ho dala Julianke. A tie perá?“
„To mi Julianka dala!“ klamala Lilinka. Mama jej samozrejme neverila. ,,Ten darček musíš dať Julianke!“ rozhodla mama.
Bola z toho nešťastná. ,,Nielenže musím vrátiť darček, ale za trest vraj dostanem na narodeniny o jeden darček menej!“ mrmlala si Lilinka po ceste ku Julianke, aby jej vrátila darček.

Keď prišla k Julianke a vysvetlila jej, čo sa stalo, Julianka sa na ňu nehnevala. Naopak, usmiala sa a povedala: „Ten zápisník sa mi naozaj veľmi páči,
ďakujem! A myslím, že teraz, keď si tam napísala zážitky z oslavy, je ešte krajší ako keby bol prázdny. Napíšeš mi tam ešte niekedy niečo?“ Keď Lilinka videla, ako sa Julianka teší a že sa na ňu nehnevá, hneď jej bolo lepšie.

Keď sa Lilinka vrátila domov, mamka jej povedala: „Lilinka, darčeky sú o tom, že robíš radosť aj niekomu inému než sebe.“
,,Asi máš pravdu. Keď som videla, ako sa Julianka potešila, bolo to, akoby som darček dostala aj ja. A vraj mi dovolí niekedy doňho niečo napísať. Prepáč, mami, už takú chybu nikdy neurobím.“
Lilinka sa ospravedlnila aj Julianke a naozaj takú chybu už neurobila.