TAJOMSTVÁ

hrnčiar pracuje v tichu
sám
rukami tvaruje poddajnú hlinu
daruje život tomu
čo všetci pošliapali
aby dokončil korunu všetkých diel

pošle ju do sveta
vráti sa zlomená

čakal
opravil každý detail
krehkej nádoby

mňa

čo keby
si mi niekedy
len tak
učesal vlasy

už sa nebojím plakať
všetky moje slzy
sa pri tebe stávajú
drobnými mincami

kúpime si za ne časopis
milujem
keď mi z neho čítaš
a ja zaspím na tvojom ramene

listy okolo nás utekajú
ďaleko ďaleko
no ty si blízko

vietor si sadol
do našich vlasov

zasnežená noc
neprezrádza tajomstvá
ponára ťa do svojej bielej krvi
zachrániť ťa môže iba horúce srdce
vyslobodí ťa z jej väzníc
dotykom