Zrkadielko

Keď hľadím na teba,
zrkadielko moje milé,
vnáram sa do seba,
spomínam na staré chvíle.

Na obraz sa dívam,
na obraz tak známy,
že nevylížem, vnímam,
všetky staré rany.

Vidím chyby svoje,
vidím svoju radosť,
so strachom zvádzam boje.
A mám miernu starosť:

Či v zrkadle vidím dobrého,
čo zlepšuje nám tento svet.
Či človeka hrubého,
na perách úsmev, v srdci jed.

No keď viac premýšľam o tom,
začínam mať tušenie.
Už konečne viem ja, kto som,
robím chyby, no aj nie.

Nie som žiadna zmija,
no nie som dokonalá.
Konám to, čo myslím si ja,
že sama by som mala.

Zase hľadím na zrkadlo,
no teraz iným pohľadom,
niečo vo mne sa rozhodlo:
naveky chcem byť tým, kým som.