Nepadám

Nepadám

Rozhodla som sa, že povyhadzujem všetky svoje topánky. Ešte neviem prečo. Ale bude to z okna. Tak ako to kedysi sľubovala mama. S kocúrom. Chlpy zo schodov nezmizli.

Najlepšie sa mi chodí po mokrej záhrade. Naboso. V zime to vyskúšam v pančuchách. Vysvetľovanie bude jednoduché. Aj príprava. Pohľadom zotriem sneh, vysuším bahno, vystriem steblá. Nikto mi nebude vyčítať, že sa neobliekam teplo. (Neobúvam.) Chodidlá skryjem za snehovú bariéru. Vyhĺbim do nej dieru, ľahnem si a počkám, kým stopy zapadnú prachom.

Možno preto, že by som sa rada vzniesla. Ako Edi v mojich predstavách. Zatočila chvostom, ostala prichytená o konár. Ako igelitka, z ktorej niečo pred chvíľou vysypali (Špinavé tenisky.) Šuchotala by som spolu s lístím.

Včera som na chodníku videla lesklú mokasínu. Jednu. Neponáhľala sa. Jej majiteľ sa odhodlal. Napoly. Premýšľala som, ako sa tam dostala. Okná boli ďaleko. Silná ruka alebo znudený cestujúci. Vyhodiť niečo z okna idúceho auta ma vždy lákalo. Predstavím si to s ošúchanými sandálmi, vyskúšam so žuvačkou.

Alebo preto, že nechcem zanechať stopy. Špinavé, mokré, s pokrčenou trávou, tichými listami. Farebné by som otlačila kdekoľvek. Zatiaľ sa mi to nedarí. Bojím sa, že vyschnú a vyblednú. Ani mláky zvyčajne nie sú farebné. Ani izby sa nemaľujú každý deň.

Vyhodila som topánky, chodidlá natrela vodovkami. Nabudúce možno akryl. Brat má farebnými rukami zaplnenú celú izbu. Mal to ľahšie. Len tri páry rukavíc. Farby na parketách olizuje Edi. Točí sa mu hlava. Pohladkám ho. Namočím handru, nohy opláchnem v umývadle.

Kúpila som si štetce. Nechcem sa nudiť a iné nápady nemám. Prejdem sa po strope. Ako pierko. Keby malo nohy. Pri schádzaní sa mi zatočí hlava. Mama počká, kým sa napijem. Namiesto pohladkania ma poučuje. Vraj to tak ľahko nezmyjem. Konečne.

Vrátila som sa po topánky. Len tie zimné. Obujem si ich, keď napadne sneh. Aby som nemusela vyťahovať lopatu. Aby sa mama nehnevala. Nezabudnem najprv skočiť do vedra. S farbou a voľnosťou.