O papuči Zuzke

O papuči Zuzke

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna papuča, ktorá sa volala Zuzka. Bolo to veľmi dávno, keď aj obuv sa chodila vzdelávať.
Vybrala sa teda papuča Zuzka do školy. Bola tam nová, preto nevedela, čo má robiť, ako sa má správať … Pani učiteľka jej však všetko vysvetlila. Povedala, kde má ísť a kde má novú triedu. Zoznámila ju so spolužiakmi. V triede ich bolo dvadsaťpäť. Potešilo ju, že si nájde nových kamarátov, po ktorých veľmi túžila.
Na druhý deň, keď si vykračovala do školy, zrazu ju zastavila spolužiačka teniska. Volala sa Deniska. Opýtala sa jej, či jej nedá desiatu, pretože svoju si zabudla doma. Papuča Zuzka mala dobré srdiečko, preto jej ju ochotne dala. Takto sa to opakovalo dva dni po sebe. Papuči sa však nezdalo, aby si niekto tak často zabúdal desiatu, preto tenisku sledovala. Prekvapene zistila, že teniska desiatu tajne vyhadzuje do koša za rohom. Uvedomila si, že ona ostávala hladná kvôli zlobe tenisky Denisky a nevedela čo robiť. Nechcela to povedať pani učiteľke, lebo sa bála, že príde o kamarátku. Bála sa to povedať aj mamke, lebo by jej nedovolila sa s ňou viac kamarátiť. Takto to pokračovalo ešte dva týždne. Spolužiačka čižma si na papuči všimla, že nejako schudla a že sa na tenisku pozerá smutne. Išla teda za papučou a opýtala sa jej, či ju niečo trápi. Priznala sa, že jej teniska každé ráno berie desiatu a potom ju vyhadzuje. Čižma presne vedela, čo má robiť, pretože teniska to isté robila aj jej. Odvtedy začali spolu chodiť do školy a falošná teniska si na nich dvoch už nikdy nič nedovolila.
Nakoniec vychodili školu, kde si každá našla spriaznenú dušu a dodnes žijú, ak sa nezodreli od chodenia.