Otec
sfúknem sviečku
dym tancuje s izbou
prenesie ma na tribúnu cirkusu
naše ruky od cukrovej vaty
sa nedajú oddeliť
stláčam jeho rameno
nafukujem bublinu z bezpečia
teplý vývar a leukoplast
v topánkach je skrytý magnet
zabúdam
iba zažltnutá spomienka
ma vracia v tvojom dome do čias
keď sa od stien odrážal
hlasný smiech
komínom utekala radosť
slová objímali
zbližovali
navždy
ti zostanem sedieť na kolenách
dvojročná
