PRÍBEHY

kvapky
bubnujú o môj dáždnik
hrajú do rytmu
zhodujú sa s mojimi krokmi
keď zrýchlim
snažia sa naladiť na správnu tóninu

počujem Mozartovu symfóniu
unáša ma smerom do neznáma
do sveta hudby
zrazu hlasný koncert
tiahne do stratena

zanechal po sebe vlhký vánok
spomienku
jemne sa zráža s mojou tvárou

kráčam
s vodou v topánkach

krajina
v ktorej sa nespí
aj keď je zhasnuté
mäkké kreslo
sny sa menia na realitu
iba keď zatvoríš oči
zostanú príbehy
ktoré nezaniknú

odložené na poličke
pokryté prachom
čakajú na odkliatie
na poslednej strane

už sa to blíži
zima sa opiera do okna
vzduch pichá do líc
no aj tak sa nechceš skryť
v celom tele ti koluje radosť
ruky vystieraš za vločkami
pod nohami ti škrípe chodník
nachádzaš v ňom príbehy ľudí