v chemických sklíčkach

hľadám kryštály soli
zabudnutý prach sypem na učebnice
zamŕza
slzy z pipety chladnú
zošity sa lepia k lavici
niečo sa deje
svetlo za oknami sa stráca skôr
ako odznie zvonenie
listy dospievali svoju pieseň
pozorujem bielu omietku
čo padá zo strechy školy
ľudí snívajúcich o darčekoch
čosi praská
je to rýchle a nečakané
lámem cukrové sklo laboratória
chcem si odopnúť obojok z chemických vzorcov

utekám pod jedľu
možno mi ona dopraje
aspoň tú sklenenú banku
čo musím vrátiť
dnešnému dňu