Tajomstvo nočných motýľov

Tajomstvo nočných motýľov

Slnko zapadalo. Na podvečernej oblohe začali tancovať nočné motýle. V dedine motýľov, menom Motýľovo, v jednom dome z listu zo zelených kukiel vyskočili štyri malé nočné motýle. Volali sa Sírius, Pluto, Orion a Severka. Boli to súrodenci. Rozhodli sa ísť von a tancovať na tmavej oblohe spolu s ostatnými motýľmi. Pluto a Sírius sa rozhodli, že si zatancujú spolu. Orion sa išiel najprv porozprávať s dospelými motýľmi. Severka sa ale rozhodla, že bude len pozorovať hviezdy. Videla rôzne hviezdy, celé súhvezdia a, dokonca, aj planétu Jupiter. Zamyslela sa a ani si nevšimla, ako utekal čas. Len zrazu na východe zbadala žiaru.

„Musím už ísť domov, inak skameniem,“ povedala si. Polovička motýľov už bola preč. Druhá polovička sa už začala rozchádzať. Jej bratia už iste boli dávno doma a čakali ju.      Severka sa snažila ponáhľať, lebo sa chcela ešte s nimi zahrať motýlí šach. Po ceste sa však buchla krídlom o rastlinu a spadla. Keď sa posadila, videla, že už je na oblohe slnko. Na chvíľu ju oslepilo a myslela si, že už je celá skamenená. Ale nie. Pozrela sa na svoje ruky, nohy aj telo a povedala si:

„Ja nie som skamenená! Nič sa mi nestalo! Ale prečo nám naši hovorili, že skamenieme? Alebo si mysleli, že je to pravda a strašili nás, aby sme nechodili von, keď je slnko?“

Tak vstala a vyletela na jabloň a vyhliadla si najkrajšie kvety na lúke.

„Aké sú krásne, tie kvietky! V noci som ich takéto nikdy nevidela!“

Sadla si na sedmokrásku a napila sa nektáru.

„Mňam! Ten je ale dobrý! Takýto som ešte nikdy nejedla.“

Takto poletovala po lúke až do večera. A keď zas vyšiel mesiac, všetky motýle vyleteli, pridala sa k nim aj Severka a začala tancovať, akoby sa nič nedialo. Vtom začula hlas svojich troch bratov:

„Severka! Severka! Kde si bola? Hľadali sme ťa po celej dedine!“

Severka odpovedala:

„Chlapci, ja som sa bola len pozrieť do motýlej školy v našej dedine a z toho včerajšieho tancovania som tam zaspala. A teraz som vás už išla hľadať.“

Severka neprezradila bratom svoje tajomstvo. Rozhodla sa, že bude chodievať von aj cez deň. Jej bratom sa však zdalo čudné, že keď mali vstávať večer a ísť tancovať, Severka spala. Rozhodli sa teda, že si na počítači pozrú kamerové záznamy z motýlej dediny. Žiadna kamera však Severku nezachytila a traja bratia sa rozhodli, že dajú tri fotopasce na lúku a sedem fotopascí do dediny a uložili sa spokojne spať.

Keď sa zobudili, leteli hneď k fotopasciam na lúku i do dediny. Pozbierali kartičky z pascí a zapojili ich do počítačov. Keď pozerali fotky z lúky, skoro onemeli od prekvapenia, keď videli ako Severka pije nektár zo zvončeka a svieti na ňu slnko. Veď neskamenela! Ako je to možné?

Keď Severka ráno ešte nebola doma, bratia pomaly otvorili dvere. Dopadlo na nich svetlo a zistili, že neskameneli!

„Prečo nám naši priatelia klamali?“ urazil sa rozhorčený Orion. Vyleteli a na lúke hľadali Severku. Hľadali, hľadali a nakoniec ju našli na voňavej žltej púpave.

„Tak tu si, sestrička,“ zvolali naraz traja bratia.

„Prečo si nám nepovedala, že chodíš von aj za svetla?“ spýtal sa Pluto.

„Áno, prečo?“ pridal sa Sírius. Orion mlčal a mračil sa na sestru. Severka sa na nich zahanbene pozrela a povedala:

„Prepáčte, že som vám nepovedala o mojom tajomstve, mrzí ma to.“ Ale kým dopovedala, jej traja nahnevaní bratia už boli dávno preč. Tak sa aj ona pobrala domov. Chcela sa bratom ospravedlniť. No oni medzitým zaspali, aby nabrali silu na večerný let.

Na druhý deň ráno, hneď po východe slnka, zatrúbila Severka na motýlí roh, aby zobudila všetky motýle v dedine Motýľovo. Vzala si mikrofón a povedala:

„Milé nočné motýle, prepáčte, že vás budím uprostred spánku, ale musím vám niečo ukázať.“

Všetci z dediny vyleteli z domčekov, nachvíľu ich oslepilo slnko, a potom skoro onemeli od krásy lúky. Všade boli roztvorené kvitnúce kvety, pestré farby, všakovaké vône a najmä svetlo. A Severka, ktorá nad nimi lietala a smiala sa. Všetky motýle sa začali smiať a zabávať, okrem jej troch bratov. Tí sa jej opýtali:

„Severka, Severka, prečo si to urobila? Veď si sama hovorila, že je to tvoje tajomstvo.“

„Áno, hovorila, ale zistila som, že bez vás a kamarátov nie je zábava,“ povedala Severka a usmiala sa. A tak odvtedy chodievajú nočné motýle na lúku aj cez deň, ale vždy tajne, aby ich nikto nevidel, veď predsa len je to ich spoločné tajomstvo.