Ako si Sárka našla kamarátku

Bolo raz jedno dievčatko. Volalo sa Sárka. Mala 7 rokov a chodila do 2. C. na základnú školu. Ale nechodila tam rada. Učenie jej išlo dobre, ale nemala tam žiadnu kamarátku. Monika sa kamarátila zo Saškou, Blanka z Viky, Dorotka z Majkou, Sofinka z Peťkou, a keďže dievčat bolo v triede 9, ona kamarátku nemala. A z chlapcami by sa nekamarátila, lebo oni sa iba rozprávajú o autách. Mala kamarátku Tamarku z ulice, lenže ona chodila do inej školy a navyše sa mala o chvíľu presťahovať úplne inam, takže potom už nebude mať vôbec nikoho. Ale už si na to zvykla. Doma mala sivú mačku Violu a hneď keď prišla zo školy sa z ňou išla hrať. Už o 2 týždne sa budeme sťahovať, povedala Sárke jej kamarátka Tamarka keď liezli na strom v parku. Už sa veľmi teším. Sárka zosmutnela. Ale budeš mi veľmi chýbať. Aj ty mne, povedala Sárka. Ale môžeme sa navštevovať, chcela ju potešiť Tamarka. Ako, keď naše mamy na seba nemajú telefónne čísla? Moja mama nemá rada nečakané návštevy, povedala Sárka. Ale my máme mobily, nie? Môžeme si ich dať my. To je dobrý nápad, zoskočila Sárka zo stromu. Poďme si pre mobily. Sárka aj Tamarka utekali cez pol mesta až na Bodkovanú ulicu. Tamarka bývala hneď v prvom dome a Sárka až v šiestom, takže Tamarka zastala a Sárka ešte utekala. Mami, povedala Sárka keď vošla do domu, môžem si zobrať mobil? Kde a na čo? Spýtala sa mamka. Nóó, na strome v parku sú také krásne listy a ja by som sa tam chcela z Tamarkou odfotiť, zaklamala Sárka. No dobre, dovolila mamka. Ale nebuď dlho, chystám večeru a bola by som rada, keby si ju zjedla teplú. Dobre, prídem o 20 minút, zamumlala Sárka a ponáhľala sa do parku. Sárka zase utekala cez pol mesta až k stromu. Tamarka ju tam už čakala. Aké máš telefónne číslo? Spýtala sa Sárky Tamarka namiesto pozdravu. Kam sa tak ponáhľaš? Opýtala sa Sárka. Doma si ešte musím spraviť domácu úlohu, povedala Tamarka. A dovolila ti mamka vymeniť si so mnou číslo? Spýtala sa.  Ja som jej povedala, že sa ideme fotiť, nechcela som aby vedela, že si vymieňame čísla, povedala Sárka. Prečo, veď by sa nehnevala, nie? Opýtala sa Tamarka. Nie, ale chcela som, aby to bolo prekvapenie, povedala Sárka. Ahá. Tak aké máš telefónne číslo? Spýtala sa Tamarka. 0936 947 085, povedala Sárka. A ty? 0948 775 126, povedala svoje telefónne číslo aj Tamarka. Tak ja už idem, povedala. Ešte nie! Povedala Sárka. Ale ja si ešte musím spraviť úlohu, povedala Tamarka. Úloha počká, namietla Sárka. Ale kamarátky nie. Čo keby som zajtra umrela? Ani to nevrav! Vyľakala sa Tamarka. No vidíš! Takže si ešte 10 minút zahráme naháňačky a potom pôjdeme. Ok? Povedala Sárka. No dobre, povedala Tamarka. Sárka sa potešila a hneď sa začali hrať. Z 10 minút sa stalo 15, z 15 20, a z 20 30. A hrali by sa ešte aj hodinu, lenže Tamarka si unavene zívla. Tak ja už naozaj pôjdem, povedala. Aj ja, povedala Sárka. Zase spolu utekali cez pol mesta a na Bodkovanej ulici sa zase rozdelili. Potom mi napíš aj zavolaj, aby sme zistili, či to funguje, zakričala ešte Sárka na Tamarku. Dobre, od kričala Tamarka. Keď Sárka vošla do domu, mama na ňu hneď spustila krik. Kde si sa toľko motala? Už si mala byť v posteli! Hrešila ju. Mali ste si urobiť 2 fotky a ísť domov, kričala. Nemali ste si tam robiť módnu prehliadku! Prepáč, mami, ospravedlňovala sa Sárka. Ale my sme sa nefotili. A čo ste potom robili? Hádam ste nehrali hry?! Nie, my sme si… my sme si vymieňali čísla, aby sme sa mohli navštevovať, povedala Sárka. Mama si vzdychla. A prečo si mi povedala, že sa chcete fotiť?  No, ja som chcela, aby to bolo prekvapenie. A nevadí ti, že sme si s Tamarkou vymenili čísla? Nevadí.

  1. KAPITOLA

Sárka, vstávaj, budil Sárku o šiestej jej ocko. Spala veľmi dobre. Zobudila sa iba 3krát, čo bolo dobre, lebo normálne sa zobúdzala aj 8krát. Prečo? Opýtala sa Sárka, lebo si myslela, že je sobota, ale v skutočnosti bol iba štvrtok.  No predsa ideš do školy, povedal ocko. Veď je sobota, zamrmlala Sárka a otočila sa mu chrbtom. Je štvrtok, povedal ocko. Čože? spýtala sa Sárka. Ja nemám spravenú úlohu z Matematiky! Neboj, povedal ocko, stihneš si ju spraviť teraz. Sárka sa strašne ponáhľala, ale v tej rýchlosti, ako keby naschvál, všetko robila naopak. A navyše nemohla nájsť učebnicu z prvouky, takže si úlohu nestihla. Môžeš si ju spraviť v škole, povedal ocko. Keď prídeš do školy, bude iba 7:15. Lenže bola strašná zápcha a Sárka prišla tesne pred začiatkom vyučovania. Matematiku mali až štvrtú hodinu, takže úlohu si mohla spraviť cez prestávku. Do jej triedy prišla nová žiačka. Volala sa Terezka. Prišla z Francúzka, takže nevie dobre hovoriť po Slovensky. Prosím sa jej za to nevysmievajte, povedala pani učiteľka. Len aby sa nevysmievala ona mne, že nemám spravenú úlohu, pomyslela si Sárka. Všetky dievčatá na seba žmurkali, lebo sa tešili, že budú mať novú kamarátku. Sárka sa vôbec netešila. Nechcelo sa jej pozerať, ako sa Terezka objíma s ostatnými dievčatami a hrá sa s nimi. Potom jej napadlo, že by sa s ňou mohla kamarátiť, ale potom si to rozmyslela. Nepáčilo sa jej, ako vyzerá: mala tmavú pleť, čierne vlasy zapletené do asi 100 vrkôčikov a strašne malí nos. Nemala ani pekné oblečenie: mala rifľové šortky, aj keď bolo vonku zamračené a 15 stupňov a strašne očačkané tričko: Mala ho celé flitrové, mačku vyrobenú z diamantov a všelijaké trblietky. A asi by sa ani ona nepáčila jej, lebo bola obyčajná a všetky dievčatá boli zaujímavé. Napríklad Dorotkin ocko bol policajt a Vikina mamka bola veterinárka. Keď sa skončila slovenčina a bola prestávka, všetky dievčatá urobili kruh okolo Terezky, ktorá vôbec nechápala, čo sa robí. Kde si bývala? Kde bývaš teraz? Prečo si nezostala vo Švédsku či kde? Čo ti najviac chýba? Páči sa ti tu? Prečo máš čiernu tvár, čo sa vo Švédsku býva v komíne? Dávali dievčatá Terezke otázky, aké ich napadli. Já ne – bi – vam švecku, povedala Terezka. Ale Sárku to nezaujímalo. Vybrala s aktovky knihu a čítala si. Robila to každú prestávku. Ale úplne zabudla na to, že si má robiť úlohu. Keď mali hodinu matematiky, Sárka si vôbec nespomenula, že nemá spravenú úlohu. Až keď si na konci hodiny išli kontrolovať domácu úlohu, si na to spomenula. Pani učiteľka postupne vyvolávala všetky deti. Najprv to vyzeralo, že Sárku nevyvolá, ale poslednú slovnú úlohu jej povedala: Sárka, povieš nám, akú slovnú úlohu si vymyslela ty? Sárka očervenela a chcela si rýchlo niečo vymyslieť, ale spolužiak Samo čo s ňou sedel v lavici ju predbehol: ona nemá spravenú úlohu! vykríkol. Sárka zhíkla. Saška sa zachichotala a postupne kývala hlavou na všetky dievčatá, aby sa smiali tiež. Terezka pochopila, že Saška chce, aby sa smiala, ale ona chcela, aby Sárka nemala trest. Treba jej dať poznámku, pani učiteľka, veď už toľko ráz nemala úlohu, povedala Saška. Veď to bolo iba tri krát, a už je marec! povedala nahnevane Sárka. Aj to je veľa, lebo ja som si ešte nič nezabudla, povedala Saška. Nehádajte sa, zahriakla ich pani učiteľka, veď viete, že keď si niekto niečo zabudne, dáme si guličku do nášho plagátu úloh. Takže Sárke to poznačíme do plagátu. Jasné? povedala učiteľka. Saška sa na Sárku zamračila, až jej skoro vypadli oči z jamôk. Nemala ju rada, lebo raz v prvom ročníku povedala, že jej niekto na WC otváral dvere, a práve keď to vravela Sárka prišla z WC a preto si myslí, že to bola ona. Ale samozrejme to nebola pravda. Ale už si na to zvykla. A nebola z toho smutná, bola skôr rada, že nedostala poznámku.

 

Keď sa Sárka na druhý deň zobudila, mala super náladu. Zobudila sa o pol hodinu skôr, rýchlo si naliala do misky mlieko, šupla cereálie a nahádzala to do seba za dve minúty. Potom sa začala strašne rýchlo obliekať, no o chvíľu zistila, že ruky strká do nohavíc a nohy má v rukávoch trička. Potom sa už obliekala trochu pomalšie. Potom utekala do kúpeľne umyť si zuby. Neumyla si ich síce poriadne, ale to bolo len dnes. Rozčesala sa a potom poprosila mamku, aby jej urobila pekný účes, pretože dnes mali v škole  karneval. Ona mala hrať postavu z filmu ktorý sa volal: Najlepšie kamarátky. Bolo to o dvoch dievčatách ktoré sa volali Nela a Peťa a pomáhali zranením zvieratám. Sárka mala byť Nela. Vzala si kostým zabalený v sáčku a ponáhľala sa do školy. Chodila tam sama, pretože škola bola iba o ulicu ďalej. Zato Tamarka chodila do školy do iného mesta. Keď Sárka prišla do školy, všetci hovorili len o karnevale. Ani chlapci sa nerozprávali o autách. Sárka prišla do školy o siedmej a stihla prečítať celú kapitolu z knižky, ktorá mala až 16 strán. Keď zazvonilo a do triedy vošla učiteľka, povedala: deti, určite všetky viete, že dnes je v škole karneval. Dúfam, že ste si všetci zobrali kostýmy, všetci prikývli. Budeme mať iba tri hodiny: prvouku, slovenčinu a matematiku. Prvouku určite nemáte pobalenú, lebo nebola v rozvrhu, ale budeme sa iba rozprávať o rastlinách. A na karnevale budeme iba my? Opýtala sa Blanka. Nie, budú tam všetky triedy do štvrtého ročníka, povedala Saška. Sárka sa potešila ešte viac, lebo mala sesternicu Lily a chodila do štvrtého ročníka do tej istej školy takže môže byť na karnevale aspoň s niekým. Na ktorej strane v matematike sme skončili? spýtala sa učiteľka. Na strane dvadsaťpäť, povedala Saška. Odpovedala na všetky otázky. A učili sme sa sčítavanie do päťdesiat, pokračovala. Ďakujem, pochválila ju učiteľka. Keď sa skončila matematika, mali slovenčinu. A keď na nej písali test, Dorotka sa vyhovorila, že sa jej trasú ruky z toho, ako budú mať karneval, a tak nepísala. Keď už bol čas karnevalu, pani učiteľka povedala všetkým deťom, aby sa prezliekli do kostýmov. Všetci chlapci boli buď nindža korytnačky alebo nejaké autá a všetky dievčatá boli princezné. Ale Terezka nie. Bola nejaké dievča zo sukňou a tielkom a na hlave mala oranžovú parochňu z dlhým copom. Sárka sa jej aj chcela opýtať, čo je, ale vtedy učiteľka povedala, že už musia ísť do telocvične. Tam mali karneval. Keď šli po chodbe, chlapci vrieskali a naháňali sa, lebo sa už veľmi tešili. Za chvíľu boli v telocvični a všetky dievčatá poskakovali a pišťali. Najprv tam boli iba oni, ale za chvíľu počuli dupotanie a vošla ďalšia trieda. Bola tam aj Lily. Ahoj! povedala jej Sárka a objala ju. Ahoj, povedala aj Lily. Budeme spolu tancovať? spýtala sa jej Sárka. Prepáč, ale nie. Chcem byť zo svojou kamarátkou Mariannkou, odpovedala. Sárke bolo hneď smutno. A veľmi sa hnevala na Lily. Ja som si myslela, že ma máš aspoň trochu rada, rozplakala sa Sárka. Veď vieš, že tu nemám kamarátov! Lenže ja kamarátov mám, a je to tvoj problém, že ty ich nemáš. Možno keby si nebola taká hrozná, tak by si ich mala aj ty! povedala Lily namosúrene. Sárka od nej utekala a sadla si na druhí koniec do kúta. A plakala by tam až do konca karnevalu, keby k nej neprišla Terezka. Prešo lášeš? Spýtala sa. Lebo som sa pohádala zo sesternicou, povedala Sárka. Mač peknu čati, povedala Terezka. Čo kraš? Ja? Nelu z toho filmu, povedala Sárka. Terezka sa usmiala. A ja som Peťa, povedala. Super! vyskočila Sárka. Môžeme sa na nich hrať. A močme bitaj kamočky! povedala Terezka. Samozrejme, povedala Sárka. Budeme najlepšie kamošky na svete!