Odišla potichu
v očiach len tiene života.
Dokorán otvorené
a v nich,
v nich ničota.
Zaspala,
len posteľ ju držala
a periny kryli celú.
Ubolenú, ubiedenú,
vysatú životom dokorán.
Štedrý večer nám ju vzal.
Bol ozaj štedrý
k nám.
Kým iní za stôl sadali,
my slzami sme jedlo zmývali.
A potom len čakanie.
Tieň dlhých smutných dní,
prebdených nocí.
Život a smrť
mali nás v moci.
Srdiečko len týždeň tĺklo si do taktu
pesničku netaktnú voči nej,
ba i nám.
Skončilo raz, dva, tri…
V predvečer Silvestra
iní sa chystali,
my opäť sme plakali.
A na rok nový
vystrojili sme jej odchod.
Biely, zimný, plačlivý
a rozlúčkový
Zbohom, starká…
