Čo nesmú robiť deti deťom
Súťažné príspevky 2016
Nela je najlepšia žiačka z triedy. Medzi chalanmi je obľúbená nielen pre svoj sympatický vzhľad, ale, paradoxne, aj pre jej skromné a slušné vystupovanie, ktoré sa v dnešnej dobe už nenosí. Možno práve preto im učarovala…
Dievčatá však majú na ňu úplne iný názor. Žiarlia. Ak náhodou dostane horšiu známku ako jednotku, je to hlavná téma dňa. Doberajú si ju, že tá „neomylná Nela“ dostala dvojku alebo nebodaj trojku!
Ak sa vyhodnocuje, kto by mal zastupovať triedu v školskom kole, ona je, podľa učiteľky, najvhodnejší adept. A opäť je oheň na streche… A pritom ona nechce chodiť na tie „prekliate súťaže“, už dopredu má strach, že ak neuspeje, bude na druhý deň v triede od spolužiačok počúvať, načo tam šla, keď nevyhrala, a podobne.
Vnútorne ju to ubíja… Ale keď niečo potrebujú, vtedy im je dobrá. Je to ako v začarovanom kruhu… Byť vždy perfektná, dokonalá, ani nie pre radosť rodičov, ktorí ju podporujú, aj keď dostane horšiu známku, ale pre „kamarátky“ – spolužiačky.
Tie posmešné poznámky, keď jej niečo nevyjde na sto percent, tie pohľady… A k tomu všetkému jej v poslednom čase miznú veci zo skrine v triede. Raz je to pracovný zošit, inokedy výkresy…
Niekomu totiž príde náramne vhod, keď ju zahanbí pred učiteľkou a ostatnými spolužiakmi, lebo – zrazu – niečo nemá (lepšie povedané, nemôže nájsť, lebo jej veci niekto zámerne skryl), niečo zabudla doma, a tak sa kazí jej „imidž dokonalosti“ u vyučujúcich.
V noci mala Nela zvláštny živý sen. V tom sne vyjde na balkón desiateho poschodia a… má chuť zbaviť sa raz a navždy všetkého. Usmieva sa a jej pohľad je neprítomný. Zrazu sa postaví za ochranné zábradlie. Stačí jeden neopatrný pohyb a spadne na betónovú dlažbu pod panelákom. Nepremýšľa. Chce skončiť so životom. Má sotva 12 a túži zomrieť! Smrť je pre ňu jediným východiskom… Východiskom z trápenia… Stále sa díva dolu, potom pred seba, vidí okolité paneláky a dažďové kvapky padajúce z neba. Pád bude rýchly, nič nebude cítiť… Zrazu počuje zo svojej izby kroky. Otočí sa a uvidí mamu. Od strachu zo seba nevydá ani hlások. Mama podíde k balkónu a prihovorí sa jej. So slzami v očiach ju prosí, aby preliezla zábradlie a vrátila sa dnu. Mama takmer nedýcha… Nela prelieza zábradlie a končí v náručí milovanej mamy. Nemôže hovoriť. Nemá silu. Chcela len, aby jej už nikto neubližoval. Aby bolo po všetkom…A teraz sa hanbí…
Mama jej dá pár minút na to, aby sa spamätala. Potom ju pobozká na líce, pohladí ju po plavých vlasoch a spýta sa, čo ju trápi. Nele sa do očí tisnú slzy. Konečne povie mame o všetkom, čo ju trápi, alebo skôr, kto ju trápi.
Mama si ju vypočuje a snaží sa jej vysvetliť, že nikto nie je dokonalý, že tie ironické poznámky zo strany spolužiačok má brať s odstupom. Je predsa mladá, zdravá, šikovná a za to sa nemusí hanbiť ani nikomu ospravedlňovať. Ak jej niekto závidí, je to jeho problém, nie jej. Má ešte pred sebou celý život, počas ktorého sa stretne aj s horšími prejavmi závisti a zla, ktoré bude musieť prekonať. Ten rozhovor bol pre Nelu akýmsi „balzamom pre dušu.“ Prečo to muselo dospieť až tak ďaleko? Prečo sa už skôr nezdôverila mame?
Ráno sa prebudí celá prestrašená, ale bol to len SEN.
Nasledujúcu noc mala Nela ďalší sen. Hlavnou hrdinkou bola spolužiačka Nina, tá, ktorá vedie celý ten „sprisahanecký spolok“ proti nej. Nina má ešte dvoch mladších súrodencov, ona je najstaršia. Od nej zase rodičia doma očakávajú, že si so všetkým poradí sama a postará sa aj o brata a sestru. To, či má nejaké problémy v škole, či ju netrápi prvá láska, na to nemajú jej rodičia čas… Radšej si so susedmi posedia každý deň minimálne dve hodinky pri kávičke. Nina si píše tajný denník, ktorému sa zveruje so svojimi radosťami i starosťami. Jej správanie v škole, hlavne voči „dokonalej“ Nele je odzrkadlením toho, že si ju doma nikto nevšíma, nikoho nezaujíma, je akousi „pomstou“ Nele, ktorú pozná od malička, a vie, že má láskavých a obetavých rodičov, ktorí jej venujú všetok svoj voľný čas.
Keď sa Nela ráno prebudí, cíti sa byť „tým najmocnejším človekom na celej Zemi“. Uvedomí si, že aj iné deti majú svoje problémy a nie každý má také šťastie na rodičov ako ona. Uvedomí si, že každé dieťa je iné a „po svojom“ sa vyrovnáva s problémami. Niekto, napríklad Nina, šikanovaním druhých…
Aj keď to boli „len“ sny, Nele pomohli vyrovnať sa s nástrahami života, najmä toho školského. Prestala si brať k srdcu uštipačné poznámky spolužiačok. Zrazu jej prestali záhadne miznúť veci, nikto nemal potrebu „komentovať“ jej horšie známky, prípadný neúspech v súťaži.
Spolužiačky, najmä ich tím líderka Nina, si uvedomili, že tá večne ustráchaná Nela si z ich „poznámok“ už nič nerobí, len sa nad nimi povznesene pousmeje, už nerobí drámu z dvojky či trojky, už nemá slzy na krajíčku… Berie to optimisticky, verí, že si horšiu známku opraví.
Takže už nemajú na ňu NIČ. Nič, čo by im dovoľovalo ju ďalej trápiť… Lebo ONA im to nedovolí. A tak sa z Nely postupom času stala vždy usmievavá a zdravo sebavedomá SLEČNA NEBEZPEČNÁ.