Ó, slniečko bezzubé,
žiariš sotva pár rokov,
pôsobíš tak neškodne,
si však maminou drogou.
Veríš, že raz zmestíš sa
do mydlovej bubliny,
na kľučku, čo bdie pyšná,
dočiahneš aj bez driny.
Vycvičíš si slimáky
na poriadnych atlétov,
usmeješ sa cez mraky,
spestruješ dni s paletou.
Rado trestáš balóny –
nafúkaných frajerov,
sadisticky ich skony
sleduješ s ihlou, dierou.
Za keks dlaň dalo by si,
ó, detstvo dôverčivé,
nepoznáš ešte krysí
gén, čo v každom z nás hlivie.
Vysmievaš sa umelcom
a váženým kritikom,
keď tancuješ so štetcom
po nahej stene s krikom.
Učíš rozprávkovo žiť,
používať bublifuk,
ja byť zas v tvojej koži,
zmiznem odtiaľ s krotkým ,,fuk!“
Hlasovanie bolo ukončené!
