Slová
Súťažné príspevky 2016
/:Slová ktoré sú tak ťažké
Slová zároveň tak krátke
Nepoviem lebo neviem povedať
Nemôžem to zo seba von dať
Nedokážem povedať ako ťa mám rád
Chcel by som zo seba dať všetko von
Chcel by som no neviem nájsť ten správny tón:/
Moje srdce sa uzamklo kľúčom ktorý už nie je
V ňom len chlad a vánok veje
Žiadne pocity žiadna láska proste nič
Radšej mu sochu vztýč
Už tam nie je to čo bolo pretože je nové kolo
No už to nie je ono
To ste mi spravili vy zavinili ste to
Vaším správaním je to preto
Leto čo leto ja stále viem to
Len keď niečo potrebujete viete že žijem
No vo vnútri už dávno ja hnijem
Ozvete sa keď vám treba pomôcť
Na to všetko myslím deň noc
Ja ako naivný debil som vám veril
Všetky tie podpásovky prežil
Vždy keď sa dalo som vám pomáhal
Nie raz som sa kvôli vám s niekým pohádal
/:Ale už pomáhať nebudem na vás všetkých zabudnem
Svoje srdce prebodnem a pôjdem
Sám tam kam chcem lebo viem
Že nepadnem a ak áno tak vstanem
Rukou mávnem aj tak ďalej zájdem:/
Zájdem bez vás ďalej cez závej, alej
No teraz mi jeden nalej a druhý do pravej
/:Slová ktoré sú tak ťažké
Slová zároveň tak krátke
Nepoviem lebo neviem povedať
Nemôžem to zo seba von dať
Nedokážem povedať ako ťa mám rád
Chcel by som zo seba dať všetko von
Chcel by som no neviem nájsť ten správny tón:/
Kašlem na vás zvysoka nebudem robiť poskoka
Otroka žiadneho to nie je moja robota
Pomôžte si sami milé dámy milí páni
Zabudnite že vám ešte pomôžem
Zabudnite že existujem knihu prelistujem
A vás nenájdem
/:Ale už pomáhať nebudem na vás všetkých zabudnem
Svoje srdce prebodnem a pôjdem
Sám tam kam chcem lebo viem
Že nepadnem a ak áno tak vstanem
Rukou mávnem aj tak ďalej zájdem:/
Nezabúdam nepreklínam no už nespomínam
Lebo sa to neoplatí každý za svoje zaplatí
Zabudli ste vy zabudnem aj ja
Dostal som sa do Vývoja
Svojich myšlienok spomienok
V duši stále horí plamienok nádeje
Že ma život na správnu koľaj zaveje
Kde budú normálni ľudia ktorí si spomenú
Ktorí majú myšlienku vrodenú
Že sa majú ozvať občas len tak pre nič za nič
/:Slová ktoré sú tak ťažké
Slová zároveň tak krátke
Nepoviem lebo neviem povedať
Nemôžem to zo seba von dať
Nedokážem povedať ako ťa mám rád
Chcel by som zo seba dať všetko von
Chcel by som no neviem nájsť ten správny tón:/
Sám osamelý vlk žiaden tĺk
Len vlk bez svojej svorky
Slova dávam do zátvorky
Po nociach hľadiac na mesiac vyjem
Hádam sa pred takými ako vy skryjem
Snažíte sa len nohy podraziť
Jedného vlka samého poraziť
Na jeho stopy naraziť potom ho zabiť
No to sa vám nepodarí
Lebo on má stavy zo svojej hlavy
To vám každý vraví
No nenecháte sa odradiť
/:Ale už pomáhať nebudem na vás všetkých zabudnem
Svoje srdce prebodnem a pôjdem
Sám tam kam chcem lebo viem
Že nepadnem a ak áno tak vstanem
Rukou mávnem aj tak ďalej zájdem:/