Sova vždy doletí so správnym balíčkom, preto sa nenašiel nik, komu sa reklamácia podarila
Súťažné príspevky 2016
Milá moja najčarovnejšia striga Hexénia,
nedočkavo som čakala na balíček od Teba. Zo zamyslenia ma vytrhlo až zaklopanie zobáčikom Tvojej sovy poštárky. Zvláštne, predtým ma hneď vyrušilo každučké zabúchanie pani poštárky. Zabudla som, že u Vás čarovných nosia všetko čarovné len tí začarovaní. Rýchlo som odfúkla hviezdičky a našla som v balíku iba fľaštičku vody. Vypila som ju hneď, ale nechutila mi. Asi sa stala nejaká chyba. Poslala si mi totiž vodu z vodovodu.
Pre strigu Hexéniu:
Čože je to za mágiu?
Kúzla, čary neslýchané,
do vodičky všetky dané,
voda, voda, priesvitná,
bez chuti a obyčajná.
Vraj, že liek, čo lieči všetko,
vylieči aj mňa – dievčatko.
Lenže voda, jak tá voda
na jazyk ti pekne padá.
Taká celkom obyčajná
ako zimné chladné rána.
Nudná je tá mágia,
bez chuti a jaj, ja, ja.
Ružový mok by som chcela,
joj, čo by som ho ja len pila.
Lektvar, lektvar čarovný,
na hviezdičky premenený.
Pošli mi Ty, prosím, lepší,
farebnejší, chutnejší.
Nech si jazyk zalahodí,
vieš, jak majú deti rady:
Sladký, sladší ani med,
pre nečarovný, stály svet.
Kúzla, čary výnimočné,
proti smútku nápomocné.
Kúzla, čary prísne tajné
budú u mňa uzamknuté.
Kúzla, čary uzamknuté
nikde inde nenájdete,
len hlboko v mojej mysli –
heslo: 000, ale na to nemysli.
Vodičku, tú čarovnú,
pošli mi ju sovou silnou.
Čakám, čakám nedočkavo
pred brestovskou mojou bránou.
Tvoja nezačarovaná.
Moja nezačarovaná,
Tvoj list som dostala od našej najrýchlejšej sovy. Cvičí na maratón. Takže trénuje a pracuje. Ale poslala som Ti najlepší čarydrink, aký kto vyčaroval.
Čo je to vodovod?
Hádam nemyslíš, že je to úplne samozrejmé. Ja z Afriky také čosi neviem ani vyčarovať.
Čarydrink lieči všetko: zlomené srdcia, boľavé zúbky, hornaté brušká.
Kúzla čary neslýchané,
do vodičky všetky dané.
Sova moja športovkyňa
letí k tebe už od rána.
Letí, letí, doletí
a pritom sa nestratí.
Klope, klope na oblôčik,
klope, klope zobáčik.
Nesie balík čarovný
s čarydrinkom malej pani.
Doletel si už z Afriky
predbehli aj kobylky.
Z Afriky, tej suchej zemi,
kde horúco je aj v tieni.
Zlá bosorka uvrhla ju
do večného sucha.
Voda, voda, dar ten boží,
kdeže tam len leží.
Takto sa to stalo,
takto sa to prihodilo.
Zlá bosorka sa pomstila,
že si hentá vodu nevážila.
Našli sa však odvážni,
čo zašli k tej hroznej pani.
Došli až na kraj sveta,
kde chladné sú letá.
Poklonili sa a pristúpili,
o vodu pokorne prosili.
Nazvali ju veľkou pani,
tí odvážni, nebojácni.
Bosorke sa páči chvála,
znie to ako lala-lala.
Ako pieseň radostná
skoro ako na-na-na.
– Dávny hriech chceme odčiniť, –
prosili, – vidíme náš ľud ničiť.
– Prosíme Vás, pani veľká,
prišli sme k Vám až z ďaleka.
Bosorke sa páči chvála,
počuje len lala-lala.
– Že som ja pani veľká?
Och, pocta ku mne toľká!
Čo ste vlastne chceli?
– O vodu sme Vás prosili.
– Keď len vodu, tak si berte,
kým ste ešte na mojom svete.
– Pani veľká! – ďakovali
a domov sa poberali.
Zrazu ticho, žiadna chvála,
zmizlo i to lalala.
Von oknom pozerá:
– Ešte majú plné vedrá
tí odvážni bez viny.
Ktovie, či sú poctiví?
Zošlem na nich veľké teplo,
aby pekne vysmädlo.
Cítite to hrozné teplo?
Už nevidím ani svetlo.
Odvážne sa potili
a pomaly vysmädli.
– Len to vedro vypijeme
a to druhé vynesieme.
– Nie to vedro nám nepatrí,
patrí ľudu, čo sa trápi.
– Daj sem vedro, inak zomrieš!
– Hádam to pre seba nechceš!
Poctivosť sa nevypláca
Už aj leží – vykrváca?
Strachuje sa bosorka,
ich chamtivosť je taká veľká.
Bosorka sa jeduje
a chamtivý iba pije.
Poslala po poctivého
a po toho chamtivého.
Kým poctivý chce oázy,
pani plní jeho príkazy.
Kým chamtivý sa morí,
smäd ho ničí v žalári.
Keď oázy ľudia našli,
preveľmi sa potešili:
Ako krásne je na svete,
veď oázy sú v plnom kvete.
Bosorka však nezabudla na chamtivého a všade oázy nevznikli. Tento príbeh sa rozpráva všetkým pokoleniam a tieto prenášajú na iné pokolenia. Ľudia si zobrali ponaučenie a dnes v Afrike chamtivcov nenájdeš. Keď sa bosorka pozrie z okna, rozhodne sa zoslať dážď. Občas to urobí, ale väčšinou chce počúvať iba chválu.
Moja nezačarovaná, váž si dar vody. Iba ona vie uhasiť smäd a všetko liečiť. Veď prečo my z Afriky máme snehobiele zuby? Lebo pijeme len tú priesvitnú vodu, čo som ti poslala. Ale najviac si ju budeš vážiť, až keď jej nebude a budeš smädná.
Tvoja čarovná Hexénia
Hexénia na list čakala,
listu snehobieleho sa dočkala.
Sova rýchla dumá:
Tá nečarovná sa ale má.
Hexénia vysmiata
s radosťou list čítala.
Takáto veta tam stála:
Ďakujem ti, ty moja víla…