Tlačiareň
Raz jeden chlapec, ktorý sa volal Janko, našiel pri chodníku veľmi smutnú a úplne opustenú tlačiareň. Bola celá ustráchaná, tak si ju Janko zobral domov. Postavil peknú posteľ, navaril krupicovú kašu a pri varení si recitoval:
Varím kašu varím, Kaša dobrá, sladká bude,
komuže ju dám. ako od maminky.
Jednej malej tlačiarni Už sa mne aj tlačiarničke
a dám si aj sám. zbiehajú na ňu slinky.
Potom sa tlačiareň spolu s Jankom najedli a išli spať. Ale predtým, ako si ľahli, tlačiareň vytlačila papier s nápisom: ĎAKUJEM A DOBRÚ NOC! Ráno vstali, neváhali a pustili sa do varenia. Za polrok naučil Janko tlačiareň tak dobre variť, že on už nemusel ani asistovať. Takže tlačiareň varila Jankovi raňajky a pospevovala si:
Varím, varím pre chlapca, Hemendex som navarila,
pre môjho Janíčka. to si ale dáme.
Dám tam šunku, trochu masti Praženicu, omeletu,
a štyri vajíčka. aj to radi máme.
Na obed si spievala:
Šup sem, zemiak, Čo to bude,
šup sem, hríby. kto to vie?
Tento obed nemá chyby. Melence sú hotové.
A večer si spievala:
Večeru si ľahkú dáme, Iba trochu našej kaše,
nech ľahučký spánok máme. k tomu mliečka z malej fľaše.
Janko sa tešil, že si nemusí variť on, ale tlačiareň. Jasné, že ju za to Janko aj odmenil. A o nejaké dva roky si tlačiareň kúpila domček, ale ešte nebolo všetko vybavené! Keď chce tlačiareň bývať sama, musí mať prácu. Takže tlačiareň musela ísť na vysokú školu. To nebude lacné, a preto našu tlačiareň musel Janko finančne podporiť. Potom, keď už mala tlačiareň dosť peňazí, išla na vysokú školu. V škole sa jej páčilo a bavilo ju aj to, čo sa učili. Učili sa tlačiť po anglicky, švédsky, nemecky a aj po poľsky. Veru toto nebolo ľahké, preto musela tlačiareň študovať až 6 rokov. Keď doštudovala, založila si firmu na tlačenie v rôznych jazykoch.
Pri práci si každý z firmy spieval:
Tlačím, tlačím skenujem, Potom neskôr šéfku volám:
medzičasom sendvič zjem ,,Šéfka, poď sem,
a potom zas skenujem. papier nemám.“
Takto to vo firme na tlačenie chodilo veľmi dlho, až kým si naša tlačiareň nekúpila nový a oveľa väčší dom, aký si kúpila pred vysokou školou. Nakoniec svoj starý dom predala a ostala v novom. O chvíľu sa tlačiareň vydala za tlačiareň HP.
Tlačiareň HP sa prisťahovala k tlačiarni a o dva mesiace sa im narodila tlačiareň, ktorá sa volala LG. Po nejakom čase im firma prestala vynášať, a tak nemali dosť peňazí na uživenie sa. Tlačiareň si musela začať privyrábať, lenže nevedela ako. Išla sa poradiť za svojím najlepším kamarátom Jankom. Prišla k nemu a spýtala sa ho, či jej náhodou nevie poradiť, ako by si privyrobila. Janko hneď spustil:
Moja milá tlačiareň,
naučil som ťa ja variť.
Podnikaj ty v tomto smere,
isto sa ti bude dariť.
A tak si naša milá tlačiareň otvorila jednu malú reštiku, v ktorej začala variť to i to, skrátka z každého rožku trošku. Začala vymýšľať všelijaké delikátne jedlá a stále k nej chodilo viac a viac zákazníkov. Rozhodla sa teda, že firmu na tlačenie predá, vráti Jankovi peniaze za vysokú školu a otvorí si obrovský hotel, do ktorého bude chodiť veľmi veľa zákazníkov zo zahraničia. A tak sa aj stalo: tlačiareň otvorila hotel a chodilo do neho veľmi veľa ľudí z Čiech, Anglicka, Nemecka, Rakúska, ba aj z Belgicka.
Pokračovanie nabudúce.