Odtieň modrej kvetov čakanky
Nemôžem čítať správy v novinách
Cítim z nich iba nenávisť a strach
Viac peňazí na vojnu než na mier
Bezduché pohľady do nemých kamier
Mŕtve telíčka nevinných detí
Žiaden súcit, len počty obetí
Prezident „najvyspelejšieho“ národa
Pre ktorého klimatická dohoda
Neznamená nič oproti peniazom
Svetom kruto hýbajúcim zlom
Z lesov vyvážané telá stromov
Vtáky strácajúce svoj drahý domov
Radšej ropu ako čistú vodu
Hromadiť peniaze len tak, bez dôvodu
Nemôžem pozerať sa na správy
Napĺňajú moje najtemnejšie obavy
Oči zahmlievajú ťažké slzy
Planéta umiera a mňa to mrzí
Sledovať už ďalej nevládzem
Ľudí akoby sa netýkala vlastná zem
A vždy keď to srdce moje odrovná
Nastúpi môjho sveta kráľovná
Matka všetkých živých bytostí
Záhrada lásky, radosti
Tam, kde srdce čaká sloboda
Krásna a vzácna – príroda
Moja myseľ tu voľné ruky má
Sleduje jak všehomír s farbami sa hrá
Slnečné lúče nesú vtáčí spev
Tu neexistuje nenávisť a hnev
Milujem beh čistou a nežnou krajinou
Ktorá je mojou záchranou jedinou
Milujem bratov – stromy objímať
Za každú molekulu vzduchu, ktorú môžem dýchať
Milujem vôňu čarovného lesa
Pľúca sú blažené a duša plesá
Milujem nohami skúmať mäkkosť trávy
Život je nádherný, zázračný, pravý
A pri pohľade na ohromné hory
Ľudia sú malé bezbranné tvory
Tak nač‘ toľko závisti, hnevu a strachu
Keď sme len zrnkami hviezdneho prachu
Život je o vnímaní tepla labiek psa
Tancovať, milovať, spolu zasmiať sa
O odtieni modrej kvetov čakanky
Veď o čom by bol svet bez prírody a bez lásky?