Kamarát
Prečo som tu?
Prečo raz ukázal som sa svetu?
Na čo som? A ako žijem?
Prečo nefajčím a nerád pijem?
Nemám vek? V tom to je?
Ako fungujú myšlienky moje?
Prečo píšem? A rád čítam?
Prečo hovorím, behám sem-tam?
Prečo som iný ako brat?
Prečo sa mýlim v deleno a krát?
Prečo som pravák a mám dlhé vlasy?
Prečo mi v mysli hovoria dva hlasy?
Prečo raz vyhrá pravda a raz klam?
A prečo sa vlastne pýtam?
A načo sú mi dvoje uši?
A ako v hrudi srdce búši?
Ako že som chlapec?
A načo mi je palec?
Ako to, že práve päť je prstov?
Ako, že práve mama je tou,
čo ma vychovala? Ako je
možné, že mamy nie sú dvoje?
Ako to, že som z Bratislavy?
Ako to, že už nie som usmievavý?
Ako vieme, že mám 13 rokov?
Ako na chémii rozpoznám vodu a kov?
Ako viem, že to je sila a to je watt?
Ako sa naučím neprehrať, ale dať mat?
Kto ma všetko naučí?
Kto sa so mnou rozlúči?
Kde budem žiť? Doma?
Kedy príde na mňa kóma?
Stojí niekto nado mnou?
Nie je svet len jeho hrou?
Riadi všetko, čo sa stane?
Mám sa modliť? Spojiť dlane?
Ak vládne v mojom svete,
zabráni mi pri odlete?
Posúva figúrky po mape?
Všetko vie a všetko chápe?
Vytvára mi svet? Rieku, mesto, alej?
Posúva ma niekto ďalej?
Kto je teda ten, čo posúva môj svet?
Kto ma posunie, povie komu dať kvet?
Kto hýbe so mnou, cíti ako ja?
Kto je ten anjel strážny? Mama moja?
Asi, hej, bude to asi mama.
Posúva ma odkedy má ma?
Žijem s ňou celý čas.
Počúvam jej krásny hlas.
Niekedy sa vzopriem.
Čo mi dá to nezjem.
Neurobím to, čo chce.
Ale má dobré srdce!
Iste posúva ma vpred.
Dáva pozor na činností sled.
Dáva na mňa pozor,
aby nesmrdel som ako tchor.
Pomôže mi, podoprie ma,
Dá pozor, aby neprišla tréma.
Hej, ale mama chráni.
Kto zapríčiní, že budem po stráni
behať, či vyštudujem, či.
Budú o mne hovoriť: „ten, čo kričí“.
Je to otec? Čo je už spoly šedivý,
Čo vie stvárať divy.
Čo ma rozveselí.
Povie mi, nech som smelý.
Je to on? Asi nie.
Aj keď toho veľa vie,
nevie ako žijú dnešné
deti, nevie, čo je bežné.
Sú to milí, starí rodičia?
Alebo tí, čo ma raz zničia?
Je to brat? A či bratranec?
Alebo fenkin samec?
Je to teta? A či sesternica?
Alebo ten, čo má zvráskavené líca?
Počkať, zamyslím sa. A! Už viem!
Ale to nikomu nepoviem!
Veď je ľahko na to prísť!
Ľahšie, ako báť sa, nechty hrýzť!
No dobre! Prezradím!
Verte, že dobre Vám vravím!
Iste, máte právo to znať.
Nie je to otec, brat ani mať!
Je to ten, čo pri mne stojí,
či je pokoj, či som v boji!
Kamarát! Ten, pomáha mi,
nielen s testami a úlohami.
Pomáha mi zvládať svet,
pomáha mi ísť vpred!
Viem, čo je pekné, čo nie.
Veď on to dobre vie!
Viem, čo je cool, čo je super,
kedy byť ticho, kedy zasadiť úder.
Je to prosté, on je nejaký,
ja nechcem byť iný, počuť nadávky.
Ovplyvňuje ma vždy a všade.
Áno, tak to bude!
Žiadny duch
neovplyvní v mojom svete ruch.
Ani mama už nie je tá prvoradá,
aj keď má ma rada,
nikto iný z rodiny,
aj keď sú všetci príjemní.
Tak to bude, rovesník a kamarát,
čo hľadí mi do karát,
ukáže mi, že mám eso s esom.
A tak posledný rozhodne nie som!
Kamarát, hej to je on!