Kde bolo, tam bol,
žabiatko kŕkalo
– o láske spanilej
dievočky – nemilej…
Zahorela dievka citom,
citom nevídaným –
podľa hlavy, podľa mozgu
– citom nevítaným.
Niečo temné, niečo vriace,
hlavu pormútilo.
Dievčatko sa o sny sťa had
pevne okrútilo.
Ibaže sen – skreslený tieň,
reality máta.
Dievkin pomútený mozog
ticho kričí – Rata!
A v tom tvrdé precítenie
a ako to už býva
dievke polámané srdce
skrz priepaste kríva.
Kde na jazyku med,
kde v srdci skrytý jed…
Kde pýchou je ten svet,
len narcis – pekný kvet –
kde z kúta bodliaky
robia si nároky
na zlatú hlinu
– a nemajú vinu.
Keď z tuhej tmy
prekvapivo jasná ruka
na srdce len ticho kuká.
Či jej otvoríš?
Hlasovanie bolo ukončené!
