Okolo všedných dní
točia sa letokruhy.
V monotónnych vláknach,
jeden ako druhý.
Písmeno,
písmeno,
písmeno,
bodka.
Brávam ich občas
medzi prsty tuhy.
Rozkresľujem uzly,
nech je každý tuhý.
Nálady,
pocity,
dušu
votkám.
A slová v očkách poézie
už roky mojím svetom hýbu
(splietané v rytme
rýmom do sietí).
Nemusíš vôbec
chytať zlatú rybu,
iba si občas skrz ňu
na svet
posvietiť.
Hlasovanie bolo ukončené!
