Budúcnosť – rozprávka?

Petronela/Popoluška
Pred dvadsiatimi rokmi
„Nech sa páči,“ jeho pery sa skrivili v jemnom úškľabku, preto si už od začiatku nebola istá, či mu má veriť. Prst, ktorý ukazoval na špinavé kreslo ako na šibenicu, bol v jej predstavách už na stokrát zlomený. Vytiahla z vybielenej kabelky voňavý a nespočetne veľa ráz vypraný vankúšik a s odporom ho zhodila na veľkú zaschnutú škvrnu, presne v strede oranžovožltej sedačky.
„Takže,“ zdvihol terapeut obočie, „povedzte mi, prečo sa chcete rozviesť s človekom po tak krátkej dobe.“ On to zrejme nechápal. Ona nechcela rozpliesť puto s Paťom, len akosi dúfala, že sa po tridsiatich dňoch zmení.
„Je to bordelár,“ napla svaly a snažila sa odpútať pozornosť od psích chlpov na nohaviciach oproti sediaceho. Samozrejme, spoločný život si predstavovala úplne inak. „Jasné, hviezdičky navôkol,“ poznamenal chlapík a koncom ceruzky sa poškrabal na nose. Čo on môže o tom vedieť? Ani prsteň nemá nastoknutý na prstenníku, určite jeden z tých, čo zdupkal na poslednú chvíľu.
-Nelka, nemám čas, – zakašľal a nemotorne si „ne“napravil košeľu. Ale čo ten neporiadok? Utrela si pot z čela, pred chvíľkou mopom vytrela temer celý byt. –Nebudem tu stále po tebe upratovať!- hnev jej rozšíril žily a krv sa jej nahrnula do tváre. Mala vedieť, že čistota jeho ešte mládeneckých čias bola jednou z tých trikov, kedy muži všetko popracú na poslednú chvíľu. Možno niekto by to bol prežil, ona bola na to však chúlostivá.
„Nie všetko je tak, ako sa zdá, všakže?“ posúdil terapeut. Nelin muž obchodoval s pozemkami. Chcel zrúbať les za jej rodnou dedinou a vystavať tam menšie satelitné mestečko. A ona ho nedokázala primäť na poriadok, nieto ešte na ochranu prírody a jej spomienok.

Po dvadsiatich rokoch
„Dáte si nejaký drink, slečna?“ Usmeje sa nad barmanovou zdvorilosťou, pretože Patrik ho neopatrne upozorní, že je paňou. Konkrétne jeho. Ochranársky si nechá napraviť kravatu. „Ďakujem za včerajšiu pomoc. Najmä, že si to nenechal na mňa, ale pomohol si mi upratať,“ pohladí ho Nela po líci. Patrik ju chytí za dlaň a chystá sa niečo riecť. „Za minútku v konferenčnej,“ zvolá mladý chlapec s nervozitou v hlase, akoby bol Nelin manžel pre neho najvyšší šéf, no on bol len riaditeľom manažérskej oblasti. Nedopovedal to. Za jeho krokmi sa šinú Neline myšlienky, akoby mohli prebudiť jej manžela, aby pochopil, ako jej na tom zastavanom lese záležalo.
Vypýta si čas z materinej dúšky. „Tridsať eur,“ zahlási barman a plesne pre ňou pariaci sa pohár. „Prečo toľko?“ Pamätala si na staré časy, kedy sa čaj predával vo vrecúškach a bol neskutočne lacný. „Neviete o tom, že nájsť takéto rastliny je už čoraz ťažšie? Vyzerá to, že aj púpavy začnú byť zákonom chránené. Veď ani autá sa už na cestu nezmestia, preto tu teraz lietame vo vzducholodi, tak načo nechávať prírodu na pokoji? Už nikde niet zelene, všetko zdevastované a vyrúbané.“ Ani nevie, ako mu Nela rozumie. Kiežby mohla vtedy zmeniť Patrikovu mienku…

Ružena/Šípková Ruženka (preferuje Ružička, ale málokto ju tak volá)
Pred dvadsiatimi rokmi
Vodopády vlasov jej padali na plecia, zakrývajúc výhľad na mladú doktorku, zmätene sa prehrabujúcu v lekárskych záznamoch. Ružena si pomyslela, že len práve vyšla vysokú a hlasno si zívla. „Takže… hovoríte, že Váš stav sa zhoršuje,“ zamrmlala si lekárka skôr pre seba. Ružene už klipkali oči, rozzúrene však mykla, musela predsa bojovať.
-A to by pre dnešok bolo všetko. Len… stále ma trápia tie dane..,“ vzdychol si podpredseda a švihol pohľadom na spiacu Ruženu. Asi ju vyhodia. Ale ona zakladala túto iniciatívu, ktorá to dotiahla tak ďaleko. A bez nej by sa to predsa… zrútilo ako domček z karát, nie?
„Nedokážem… ách,“ znova si zívla a premáhala ospalosť z posledných síl, „sa už na nič sústrediť.“ Oprela sa o dlaň, ale hlava jej nakoniec skväcla na drevenú dosku, provizórny stôl v medicínskej miestnosti. Zobudila sa na drsné drgnutie do pleca: „Narkolepsia je veľmi závažná diagnóza. Napíšem Vám silnejšie lieky.“
-Naozaj si myslíš, že si tou pevnou skalou, čo nás drží? O nič si sa nepričinila. Nezaujímalo ťa dianie, vždy si sa zdržala hlasovania.-
Podpredseda mal pravdu. Neaktívna kvapka v oceáne iba sťahuje ku dnu.

Po dvadsiatich rokoch
„Vy už zaspávate? Veď nie sú ani tri.“ Barman listuje v akomsi katalógu a pichne prstom do zošúchanej stránky: „Odporúčam. Brusnicový budíček. Skvelý na udržanie energie.“ Ružena si odprskne: „A cena?“ Azda si ten chlap nemyslí, že ju oblafne o peniaze. „Že ste to vy…“ zamyslí sa barman, „dajme tomu… pätnásť.“ „Centov,“ kútik Ruženiných úst sa vytvaruje do krivky. „Nebláznite! Jasné, že eur.“ Nechce ho už ďalej dráždiť, nakoniec si ten nápoj objedná.
Spustí sa alarm, červené svetlo bliká Ružene do očí, ale ona ho cez podriemavanie nevníma. Ani jej to nepríde nezvyčajné, už toľkokrát prechádzala nad najchudobnejšími časťami Slovenska. Ľudia sú už zúfalí a stáva sa, že podomácky vyrobené katapulty vystreľujú do sklenených tabúľ kamene. Chce to vrátiť.
V rohu stál mechanický klavír, kto na ňom zahral dané tóny, mohol posunúť čas až o desať minút dozadu, avšak len vo sfére do piatich metrov a po posunutej dobe sa vrátil do reálneho času a nič nezmenil, ani keby sa s krátkou minulosťou pokúsil manipulovať. Bodaj by existovalo niečo, čo by Ruženu prinútilo nespať a pokúsiť sa niečo zmeniť.

Izabela/Kráska a Zviera
Pred dvadsiatimi rokmi
„Nepatríme do tohto sveta,“ Izabeline nechty boli už do krvi ohryzené. Jednou nohou si neustále podupkávala, akoby jej to skutočne malo odvrátiť existenčné problémy. „Nerozmýšľal Váš manžel nad rekvalifikáciou?“ Lenže on by sa nikdy nedal na niečo iné prehovoriť. Umelecké rezbárstvo a zachovávanie kultúrnych zvykov mal ako poslanie, prebrané z pokolenia na pokolenie. „Posledný príjem sme mali pred mesiacom. Ak niečo nezarobím ja, ostaneme na mizine.“ Akoby si ľudia už ani nevážili predkov a svoju minulosť.
-Počúvajte, ako znie moja nová fujara,- chvastal sa Izabelin manžel a každému kamarátovi svoje dielo pchal pred nos. –Experimentoval som a vytvoril ju z brezy- Kamaráti mu však fujarku odstrkovali. – Daj to preč, Zdeno, – vyhŕkol jeden z nich, len čo odpil z piva, – už je to nemoderné, nudné. –
Generácia vychovaná na mobiloch už chcela vyzerať len „cool“, bez toho, aby ich označili za nudných. Izabela sa beznádejne upriamila na poradcu. Možno by jej mohol dať nejakú radu, aby ostala ovca aj vlk celý. Lenže vtom sa roztvorili dvere dokorán a dovnútra vletel upachtený Zdeno: „Bel… Belka…“
Vonku, na čerstvom vzduchu, sa dozvedela, že mu odobrali živnostenský list.

Po dvadsiatich rokoch
Vzducholoď a práca na nej má pozitíva aj negatíva. Keď už nad tým Izabela uvažuje, mohli dopadnúť aj horšie. Začiatok ako upratovači nebol dvakrát príjemný, ale začiatky sú predsa všade ťažké a náročné. Teraz rozdáva barmanove skvosty a núti sa, aby ani jeden neokúsila. Všimne si, ako barman flirtuje so ženou objednávajúcou si brusnicový nápoj. On sa vždy pokúša uhranúť nejaké ženské srdce. Keď žena po rozozvučaní alarmu odíde a barman je odvolaný na konferenciu, Izabela sa nebadane prikradne k pultu a odpije si z drinku, ktorý tam žena nechala. Prehrnie sa ňou omamná energia, ale tento prílev dlho netrvá a Izabelu zasa obleje únava. Posunie sa k okenným tabuliam aj napriek varovaniu alarmu, aby pozametala, len tá jedna časť jej chýba. Vtom ju zasiahne kameň a upadne do bezvedomia.

Petronela/Popoluška
Pred desiatimi rokmi/Alternatívne
„Prosím, neprijímaj tú ponuku,“ zopne Nela ruky a zdvihne špinavé tričko zo zeme.
„V poriadku. Ak ti na tom tak veľmi záleží…“
Mohlo to byť inak. Aj kvapka v mori rozhýbe kolotoč.

Ružena/Šípková Ruženka
Pred desiatimi rokmi/Alternatívne
„Hlasujem pre zníženie. Nejako to do pokladnice vyrovnáme.“ Má nápad. Členovia sú svojou predsedníčkou nadšení.
Mohlo to byť inak. Kolos sa hýbe pomaly, ale isto.

Izabela/Kráska a Zviera
Pred desiatimi rokmi/Alternatívne
„Daj! Zahraj! Už dávno som nepočul nejakú fašiangovú pesničku,“ zatlieska jeden zo Zdenových kamarátov.
„Nie je to nemoderné…?“ nadýchol sa iný, ale fašiangový nadšenec ho zahriakol: „Sú to predsa tradície. Nepleť sem modernosť.“
Mohlo to byť inak. Keby každý priložil ruku k dielu.
A vytvoril z našej krajiny do budúcnosti dačo úžasné.