Slovensko – návrat do budúcnosti
Victoria Hope Smith – mladá študentka z Londýna, narodená na Slovensku.
Keď mala 10rokov, s rodičmi sa presťahovali do Anglicka. Jej srdce však ostalo na Slovensku.
V deň jej odjazdu musela vstávať o siedmej. Let mala síce o jedenástej, no na letisku mala byť dve hodiny pred odletom. Slnečné lúče sa jej oknom liali do izby a príjemne ju šteklili na tvári. Dnes prvýkrát vstávala s úsmevom. Vedela, že dnes ide opäť domov. Londýn, kamaráti a rodina jej síce chýbať budú, ale na Slovensko sa tešila už dlho. Na stole v kuchyni ju privítali rôzne vône čerstvých raňajok. Mama s úsmevom sedela za stolom a otec mal hlavu schovanú za novinami.
„Dobré ráno,“ mierne ospalo sa na svojich rodičov usmiala Victoria. Posadila sa za stôl a pomaly sa pustila do raňajok. Chuť palaciniek od jej mamy jej chýbala už teraz. Po raňajkách sa ako vždy rozprávali o všetkom možnom. Potom sa pobrala späť do jej skoro prázdnej izby. Oblečenie, obrázky z políčok, plyšákov a všetko ostatné už mala pobalené v dvoch veľkých kufroch. Na stoličke mala položené svoje oblečenie a potrebné veci. Prezliekla sa a pyžamo si hodila už do plného kufra. Pobrala sa do kúpeľne, kde vykonala rannú hygienu. Hygienické potreby sa radšej rozhodla kúpiť tam. Tašku s dokladmi si ešte niekoľkokrát skontrolovala a nakoniec oznámila rodičom, že môžu vyrážať. Nasadli do auta a vybrali sa na letisko Luton.
„Budete mi chýbať,“ povzdychne si smutne Victoria a objíma najprv svoju mamu, ktorá má slzy v očiach. Nikdy ešte neodišla jej dcéra tak ďaleko od nej.
„Dávaj na seba pozor!“ povie jej mama a zotrie si slzu.
„Budem,“ prikývne s úsmevom a následne objíme svojho otca.
„Budeš nám písať aj volať,“ opätuje jej objatie otec a pritiahne si svoju malú princeznú k sebe.
„Nemusíte sa obávať, budem v poriadku,“ venuje im úsmev hneď ako ju otec pustí. „Ľúbim Vás,“ dodá.
„Aj my Teba. Šťastnú cestu!“ povie mama a zakýva jej. Ona si už vezme do ruky kufre.
Odovzdá ich a poberie sa na ďalšiu kontrolu. Potom si kúpi vodu a jedlo do lietadla a počká, kým jej otvoria bránu. V lietadle si sadne sa svoje miesto pri okne. Neletela lietadlom prvýkrát, čiže vedela, čo a ako prebieha. Keď lietadlo vzlietlo, dala si slúchadlá a do uší sa jej dostala príjemná hudba. Pomaly sa do nej započúvala, pričom rozmýšľala nad jej budúcnosťou na Slovensku.
Chcela písať články. V tom mala jasno. I keď nebola unavená, počas cesty si oprela hlavu o okienko a popri rozmýšľaní nad jej životom v novej krajine sa jej zatvorili oči a pomaly sa pobrala do ríše snov.
Zobudilo ju tvrdé buchnutie. Pomaly pootvorila oči a vytiahla si slúchadlá. Letuška zatiaľ hovorila nepodstatné veci ako napríklad čas a počasie. Ona zatiaľ napísala svojim rodičom, že pristáli.
Keď vystúpila, do nosa ju udrel čerstvý vzduch – pre ňu doslova svätý. Po poslednej kontrole, ihneď ako uvidela svoje dva kufre, ich schmatla a utekala s nimi von. Košické letisko oproti Lutonu bolo malé. Naozaj malinké. Pred budovou sa nachádzali taxíky. Jeden ju odviezol na adresu, na ktorej sa mal nachádzať jej prenajatý byt.
Nadšene sledovala z malého okienka krajinu navôkol. Všetko tu vyzeralo vyvinuto. Električky vyzerali modernejšie. Ona si ešte letmo spomínala na tie staré smradľavé, hrkotajúce sa železné monštrá. Autobusy boli na tom podobne.
Bytovka, kde mala bývať, bola biela so zelenými pruhmi. Vystúpila, zaplatila taxikárovi za cestu a vybrala si zozadu svoje kufre. Pred bytovkou stále jedna žena, ktorá sa k nej ihneď prihnala. Bola to žena, ktorá prenajímala byt. Pomohla Victorii s jedným kufrom a vošli do výťahu. Blok mal 8 poschodí. Kým vyšli hore na 4. poschodie, medzi nimi panovalo ticho.
Byt bol dvojizbový a malý, no neskutočne útulný. V jej izbe boli biele steny. Nábytok bol čierny a sivý. Aj táto jednoduchá čierno-biela kombinácia farieb vytvárala jej pocit domova.
Ihneď ako tá žena odišla, zavolala svojim rodičom a všetko im opísala. Boli spoločne s ňou nadšení.
Zašla do neďalekého obchodu kúpiť jedlo a potrebné veci do domácnosti. Ďalší deň ju čakal pohovor v novej práci.
Cítila sa nervózne. Bol to jej prvý pracovný pohovor. Jej – pravdepodobne – novému zamestnávateľovi sa jej životopis a celkovo ona samotná zapáčila. Po pár týždňoch už fungovala vo svojom novom zamestnaní, ktoré ju bavilo a žila svoju budúcnosť vo svojej milovanej krajine.