Moja vysnívaná ZOO

Ahoj! Som Lea a túžim si vytvoriť vlastnú ZOO. No totiž, ja milujem zvieratá. Žirafy, slony, hrochy, lemury, pandy …Proste všetky. A aj keď mám len: psa, mačku, morča, škrečka aj fretku a malého mini papagája, je to málo. No určite si teraz hovoríte,že to je dosť, pre mňa nie je. Mať vlastnú ZOO je síce veľká starosť, ale za pokus to stojí. Už od 2 rokov snívam tento neobyčajný sen.

No hlavne mám tri kamarátky, čo mi s tým pomôžu. Volajú sa Sára, Lucy a Veronika. Chodíme do tej istej školy a aj preto sú to moje najlepšie kamarátky. A sú skoro také staré ako ja. Sára má 10 rokov, Lucy má 11 rokov a Veronika má 12 rokov. No ja nemám ani čo povedať, ja mám tiež ako Sára 10 rokov. A som siedmačka. No skôr ôsmačka, lebo školský rok už končí. Máme v rozvrhu aj zoológiu a aj zoologický krúžok. A hlavne hneď vedľa je zoologická fakulta. Tak sa to volá, ale učí sa tam ako sa stať zoologičkou. A my sme tam prihlásené, čo je podľa mňa super, lebo to máme fakt blízko, tak tam chodíme každý deň, tak asi o 14:10. Ale môže sa tam chodiť už od šiesteho ročníka v škole. A máme tam nosiť aj potrebnú výbavu. Do výbavy patrí: hrubý zápisník, pero, fotoaparát, mobil, ochranné rukavice a túto uniformu: je tmavozelená, má čiapku, nohavice, topánky, tričko, ponožky a vestu. A to je všetko v tmavozelenom ruksaku, ktorý je strašne veľký.

Yes! Yes! Yes!
Čo? Yes? Opýtala sa ma Lucy.
No zajtra mám narodeninovú oslavu a svadbu sestry a ideme do Egypta.
Ahá, počkať, svadbu tvojej sestry?
Áno.
A kto je tvoja sestra?
Ty nevieš?
No nie, neviem.
No takže: volá sa Bea, má 25 rokov, má frajera, za ktorého sa bude vydávať. Volá sa Alex, je to milý muž a je to dospelák. Vieš Bea je ešte vysokoškoláčka.
Ahá. Tak gratulujeme, odpovedali mi všetky tri naraz.
Ďakujem odpovedala Bea, ktorá práve prišla na hodinu francúzštiny.
Čau! pozdravila som ju.
Dobrý deň! Povedali všetky tri naraz.
Ahojte! A čau Lea! Teraz máš akú hodinu?
Máme zoológiu.
A potom?
A potom máme informatiku a … a potom krúžok.
Ahá. OK. Čau!
Ahoj! Ahojte!
Dovidenia! Odpovedali všetky tri zase naraz.
Cŕŕŕŕn.. Oh už zvoní! Rýchlo! Dievčatá poďte!
Už ideme, sme hneď za tebou! Uf! Stihli sme to skôr ako pani učiteľka Mačacia.
Uf! Odpovedali všetky tri.
Dobrý deň, žiaci!
Dobrý deň, pani učiteľka!
Dnes každý z vás teraz odíde domov, lebo aj keď by ste to nemali, choďte a doneste si vaše domáce zviera. Šuch! Šmyk! Tresk! Všetci žiaci okrem Violety vyleteli z triedy, až buchli od prievanu dvere.

Keď som došla autobusom domov, odomkla a otvorila dvere, zistila som, že Alex, Líza, Teo, Oskar, Lili a Písk nie sú doma. Potom som si všimla, že Alex (pes) a Líza (mačka) vôbec nejedli a nepili. A tak som ich začala hľadať. Lili (fretka) v svojej izbe s preliezkami, bunkrami, plastovými a drevenými stromami a rôznymi doplnkami nebola ani v jednom z bunkrov. Potom Oskar (škrečok), ktorý býva v klietke vedľa v obývačke, je tiež preč. Nechal však za sebou stopu. Mal rozhrýzený roh klietky a nemal tam napájačku. Vyšla som na terasu, kde je dom Alexa (pes). Ten tam nebol tiež, ale bola diera v plote. Prešla som naspäť do domu a do mojej izby. Tam býva: Teo (morča) a Písk (mini papagáj). Písk ani Teo neboli doma. Písk však mal rozhrýzenú klietku a Teo zasa mal rozbitý roh a tak som išla do vedľajšej Beinej izby. Líza (mačka) je totiž jej. Ale ani ona nebola doma.

„Ale kde ste všetci?“ zakričala som.
A potom som si všimla, že máme v strede telky oznam, ktorý znel takto: Ha! Už svoje blbé zvieratá NIKDY neuvidíte! To som ja, volám a LAMAX. Čaute hahaha!

Chmatla som môj mobil a oznam i klietky som vyfotila a poslala: ockovi, mame, Bee a Lucy, Sáre a Veronike. A potom som si všimla, že na gauči je niečo čierne a vyvaľuje na mňa oči. Zľakla som sa, keď som zrazu uvidela Mačku. Líza! Zakričala som. Ale „Líza“ ma nepočúvala. Tak som zakričala: Alex! A na to počúvol. What? A potom som videla psa. No ale keď je mačka Alex, tak pes je Líza! A tak som zakričala: Líza! A naozaj . Počúvol! A potom som zistila, že tam na strome visí netopier, ale bol farebný. Zakričala som teda: Písk! A naozaj priletel. Všetkých som dala do prepravky. Potom som videla veveričku, ktorá bola ako moja fretka. A tak som zakričala: Lili! A fakt to bola fretky Lili. Aj tú som dala do prepravky. A potom … WAU! Škrečok, ktorý vyzerá ako jazvec. Zakričala som: Oskar! A prišiel. A čože??? Zajac, ktorý je ako morča. A tak som zakričala: Teo! A naozaj, prišiel. A aj tých dvoch som dala do prepraviek. A odišla som do veterinárnej ambulancie s názvom: PLUTO-VET. Tam pracovala Sárina mama Ema. Dala som jej všetky prepravky a odišla do školy, rovno na krúžok, kde mi povedali, že počuli, čo sa stalo, že škrečok je jazvec …. (atď) .

A tak mi ospravedlnili krúžok a ja som išla naspäť k Eme. Ema povedala, že to je asi LAMAX –choroba. Síce neviem, čo to je za druh choroby, ale brala som ju vážne. Ema mi vysvetlila, že je to nejaká choroba, ktorú museli mať aj ich predkovia, predtým ako sa dostali na tento svet.

Ahá! Ale Ema, dá sa to nejako vyliečiť?
Asi áno. Odpovedala Ema.
Nechaj mi ich tu a ja sa o nich postarám.
O.K..Tak čau!
Ahoj!.

Cestou domov som stretla Veroniku a Sáru ako idú ku mne. Pribehla som k nim, keď mi zrazu došlo, že oznam na telke je meno LAMAX. A táto choroba sa tiež volá LAMAX-choroba. Keď sme došli ku mne domov, všetko som im obom povedala. Asi o 30 minút dobehla k nám aj Lucy. Povedala, že videla Violetu, Kláru a Ivu na bicykli. Iva zrarila malého holuba, Klára vrabca a Violeta malé mača.

Ach! Jaj!
A tak som ich doniesla, povedala Lucy. Myslela som si, že Líza by sa o to mača mohla postarať.
No lenže Líza je Alex a Alex je Líza …
Čože? Fakt?
No áno, fakt. WOW! No ale odniesla som ich Eme a tak mám voľné klietky.
Super! Takže … začala, ale nedokončila Sára. Vrabca si môžem zobrať ja.
A ja by som mohla zobrať holuba, povedala Veronika.
No a ja chcem na starosť mača, pridala sa Lea.
A ja fakt nemôžem žiadne, povedala ticho Lucy.
Prečo? Opýtala sa Sára.
Lebo ja dnes idem kúpiť 3 škrečkov, 2 ryby, 2 pieskomilov a zajaca. A dám ich do našej„ordinácie“. (Ordinácia je náš dom na dube, kde sa staráme o trochu zranené zvieratká.)
Super! Povedala som. Tak sa o nich postarajme.

Po troch týždňoch:
Jupí, začínajú letné prázdniny!!! Musím ísť do našej “ordinácie”, povedala som Bee a išla som s taškou plnou vecí pre všetky zvieratá.
Keď som došla, už ma tam čakali dievčatá. Nesiem: Salám, šunku, syr, tvaroh, vodu vitamín C, mrkvu, šalát a jablko.
Ja nesiem: sendviče, chrobáky, granuly a púpavu, povedala Veronika.
A ja mám … Ups! Hneď to bude. Zišla dole Sára a o hodinu vyšla naspäť hore.
Čo tam máš? Spýtala som sa Sáry.
Korytnačku a vydriu rodinu. Korytnačku daj tam a …
Čo? Vydriu rodinu?
Áno, dám ich… Počkaj! Zišla Veronika dole a priniesla menší uzatvárateľný bazén.
Super nápad! Vykríkla Sára. A pomohla som jej roztvoriť bazén.
A ou! Má niekto tuniaka? Opýtala som sa.
Áno ja mám! Povedala Lucy, ktorá práve prišla, pomohla ním dať tam vydry a doniesla kŕmidlo. Do kŕmidla sme dali tuniaka a otvor zavreli (aj s vydrami).

O 12:00 sme prišli do pizzerie Tos-klik. Dali sme si syrovú pizzu. Potom mi zavolala teta Ema a povedala, že LAMAX je nevyliečiteľná choroba. Zvieratká už navždy zostanú tak.

V piatok som išla na krúžok, kde nám povedali, že máme nájsť zvieratá bez domova a že kto donesie najviac, niečo vyhrá.
No ale Alex je mačka , neznáme! Líza je pes, neznáme!
A škrečok je jazvec, neznáme! Áno donesiem ich a dostanem niečo! pomyslela som si.
V pondelok po škole som šla na krúžok aj s Alexom, Lízou a Oskarom. Keď som prišla, povedali mi: Prípad je vyriešený!!!
A, a, a čo?
No s tvojimi zvieratkami. Už vieš kto to bol? Dali mi prečítať ten istý oznam ako na telke.
Ahá?! To bola moja mama. Ona sa volá Xamal! Je totiž zo Švédska, preto má také čudné meno!
Joj! Vy ste mi to všetko len hrali! Ten zlodej je mama, Ema je Laura (učiteľka) a vymyslel to Max (učiteľ). Lebo teta Ema mi zavolala ešte predtým, že je chorá, preto si to Emou ty, Laura.
Áno, vyriešila si prípad. A za to dostávaš: Odznak najmladšieho zoologika!
Odteraz patríš do našej ZOO!
Fakt, Áno? Yes!
A tak sa Lea stala zoologičkou.
Tak ahoj!