Môj vysnívaný pes
Ahoj volám sa Laura. Milujem zvieratá a hlavne psy. Moja mama pracuje na veterinárnej klinike a môj ocko je stavbár.
Chcela som psa, no rodičia mi vraveli, že som ešte primalá na to, aby som sa oň vedela postarať. Musím sa najprv naučiť písať a čítať. Ja som sa naučila čítať a písať, no psa mi nekúpili. Vraj, že keď budem v treťom ročníku, tak mi ho kúpia. No nič také sa nestalo, som už štvrtáčka a psa stále nemám. Blížili sa moje deviate narodeniny. Bola som veľmi šťastná a už som sa nevedela dočkať mojej narodeninovej oslavy. Ráno, v deň mojich narodenín som vstala a šla do obývačky. Všade boli povešané balóny, rôzne ozdoby a darčeky. „Toto je môj najlepší deň“, vyhlásila som. „Mami, čo bude dnes na raňajky?, opýtala som sa. „Čo budeš chcieť“, povedala. „To vážne, tak si prosím výbornú praženicu“. Mamka mi urobila praženicu a bola fakt výborná.
Bolo už popoludní a bol čas na moju oslavu. Prišli sme do obývačky, kde ma zavolali, aby mi zablahoželali. „Darčeky!!!“, zvolala som. Najprv mi zablahoželala mamka, potom ocko. Ocko priniesol veľkú a dosť ťažkú škatuľu. „ Je to pes? Je to pes!“, vykríkla som od radosti.“ Je to ten najkrajší pes na svete. Dám mu meno Riko. „ Sme radi, že sa ti páči, ale máme jednu podmienku“, povedala mama. „ Keď prídeme domov z práce, nič po ňom nebudeme upratovať .“ „Jasné, mami“, povedala som. Hneď som s ním šla vonku, aby som ho vyvenčila. Bola som to najšťastnejšie dievča na celej ulici. Ukázala som ho všetkým kamarátom. Na druhý deň som išla s Rikom na prechádzku. Mamka mi kázala, aby som ho mala na vodítku a nikde ho samého nepúšťala. Prišla som na lúku s Rikom a bolo mi ľúto, že nemôže mať voľnosť, tak som ho pustila, aby si pobehal. Trochu som sa zamyslela a zrazu ho nebolo. Všade som ho hľadala, no nenašla som ho. Bála som sa, že sa mu niečo stalo. Prišla som domov rozplakaná a veľmi smutná. Povedala som rodičom, čo sa stalo. Najprv boli nahnevaní, no potom ma upokojili, že sa určite nájde. Išli sme ho spoločne hľadať. Hľadali sme ho všade, na ulici, v okolí, dokonca aj v lese. No nenašli sme ho a tak sme sa vrátili domov. A zrazu som ho zbadala. Sedel si pekne pred našimi dverami a čakal nás. Natešený, že ma vidí, rozbehol sa hneď ku mne. Bola som šťastná, že sa našiel. Potom sme si dali spoločne čaj a porozprávali sa. Na druhý deň sme šli vyvenčiť Rika a cestou sme sa zastavili v supermarkete, máme ho blízko. Zaviazala som Rika pred supermarketom, lebo som pomáhala mamke s nákupom. „Mami, čo ešte potrebujeme? opýtala som sa. „Šunku, syr a maslo“, povedala mamka. Išla som teda po tie veci a zrazu, čo to vidím. Môj Riko beží ako strela po celom supermarkete. Rozhádzal všetky mandarinkové konzervy a narazil do tety, ktorá niesla banány. Všetky jej popadali a rozpučili sa na zemi. Nakoniec pribehol až k nám ku pokladni. Pani predavačka sa nás opýtala, či poznáme toho psa. Povedali sme, že nie, aby sme neboli hanbou celého supermarketu. Vyšli sme von a Riko bežal za nami. Riadne sme ho za to všetko potrestali.
Mali ku mne prísť prespať moje najlepšie kamošky Nika a Lili. Konečne zazvonil zvonček, no neboli to dievčatá, bola to pani poštárka. Priniesla som do kuchyne kopu novín a zatiaľ som nechala Rika samého v izbe. No nemala som to robiť, kým som sa vrátila, Riko mi roztrhol celú perinu. Neporiadok bol po celej izbe. „ Ach jaj, o chvíľu prídu kamošky a ja mám taký neporiadok“. Bola som na Rika riadne nahnevaná, že urobil takú neplechu a ja som musela všetko rýchlo poupratovať. Zase niekto zazvonil. No tentoraz to boli moje kamošky. Privítala som ich a porozprávala im, čo mi Riko vyviedol. Tie sa iba zasmiali a povedali, že aký je rozkošný. Potom nás mama zavolala na obed. Bola moja obľúbená paradajková polievka a kuracie soté. Všetky sme si na ňom pochutnali. Poobede sme šli s Rikom von, aby sme sa s ním zahrali, ale aj aby sme ho naučili povely. Sadni, ľahni, podaj labku, popros. Bola to sranda, ale aj veľká drina. Za všetko sme ho odmeňovali psími granulkami. Riko bol riadne najedený a my všetky riadne unavené.
Mať psa je super, je to veľká zábava, ale zároveň aj veľká zodpovednosť naučiť ho byť poslušným a zodpovedným psom. No, nikdy by som ho za nič na svete nevymenila .