Oskar

Na každom kroku jama,
niekde bol asfalt,
to je tá cesta,
po ktorej som kráčala.

Vždy ma zaviedla
na to isté miesto,
no predsa,
nikdy nie rovnaké.

Menil sa
spolu s dňami,
ani raz nebol
rovnaký.

Oranžový, ružový,
modrý,
každý večer
prekvapil.

Nikdy však nesklamal,
vždy tam bol,
ja som rozprávala
a on počúval.

Sedávala som medzi kvetmi,
hľadela na
majstrovské diela,
ktoré maľoval.

Keby som mala krídla,
už dávno som pri ňom,
nebála by som sa
výšok.

Letela by som ako Ikaros,
vysoko, nebojácne,
verila by som mu,
že moje krídla nerozpustí.