Polnočné spevy nočné,
Rozlievajú sa izbou, keď výnimočne
Pijeme čierny čaj
A rozmýšľame, vraj
No ja už dávno viem
Že mu to nepoviem
Budem žiť len z pohľadu nášho,
Budem skrývať, že som ako maslo
Mäkké, kde by si ľahko nožom zaryl
Môžem len dúfať, že cit si úsmevom zakryl
A že moja pobláznenosť
Ti už dávno dala na známosť
Čo hlavou mi letí
Pri tomto súvetí
